Industrial piercing, moja láska a moja skúsenosť s ním hneď tuto dole...čítajte, môj prvý blog

Strašne dávno som ho už chcela, ale zbytočných cca 30€ na prepichnutie v štúdiu som nemala. Tak som teda požiadala svoju kamarátku, ktorá je tiež celá "opiercingovaná" aby mi prepichla ucho. Myslela som si, že to nič nebude. Objednali sa sterilné ihly, všetky dezinfekčné prípravky aj rukavice, všetko bolo bez problémov. Avšak, keď som mala už ucho prepichnuté, zistili sme, že náušnica sa cez dierku neprepchá(ihla bola moc tenká). Kričala som, hrešila, strašne to bolelo, ale to asi pre to, že mám dosť hrubé a tvrdé ucho. Kamarátka mi tam nakoniec dala iba normálne náušnice. Chvíľu bolelo, po pár dňoch všetko v poriadku. Rozhodla som sa teda, že je vhodný čas skúsiť si tam dať piercing. Skúšala som všetko možné, ale nedalo sa. Ucho ma potom celkom bolelo, predsa len, špárať sa v rane nie je zrovna vhodné. Nakoniec som si do oboch dierok dala hrubšie náušnice(ktorými mi nastrelovali náušnice v zlatníctve). Po ďalších pár dňoch som sa zasa rozhodla, že si tam skúsim dať piercing. Zaschnutú krv na jednej z náušníc som si nevšimla a preto bolo jej vyberanie dosť bolestivé. Zatla som zuby a tlačila som piercing cez dierku. Až mi z toho prišlo zle, myslela som, že omdliem(neviem prečo, ale naozaj mi bolo hrozne), až zrazu pozerám, že tyčka mi už trčala z druhej strany dierky. Až tak som sa potešila Druhá dierka už potom išla bez problémov. Ucho chvíľu bolelo, teraz už je v pohode. Horšie je to v tom, že keď si zavadím o jednu, zabolia ma obe Moje dlhé vlasy sa s ním moc nemajú v láske a tiež ani moja ušná lekárka, ktorá ma za to ucho raz poriadne vyťahala(a to by ste teda nechceli nikdy zažiť, tú bolesť, to vám hovorím). Na ušku v pohode spávam, na dotyk ale stále bolí...no čo už, hovorím si, že pre krásu sa trpí

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár