Možno ma vidíte na chodbe. alebo ako pijem kávu, hádam sa so šoférom, fúkam bublinky a vydychujem dym, rozprávam vtipy obklopená ľuďmi a zdravím sa im kakaukovým spôsobom.

To všetko som ja.. naozaj?

Niekedy sa cítim ako malé modré svetielko v závese za svojim telom. Bráva ma všade zo sebou. To moje hlúpe, nemotorné telo. Do školy,či do práce, domov, do sprchy a spať. Robí všetko to, čo má. žije s ľuďmi a pre ľudí. A potom, občas sa to stane, sa cítim ako to modré svetielko, pozorujem sa ako stojím v tlupe ľudí a z vtáčej perspektívy zisťujem, aká som sama. Sama medzi ľuďmi.

Sama na chodbe, sama na káve, sama aj keď sa hádam so šoférom, sama keď fúkam bublinky a vyfukujem dym, sama, keď rozprávam vtipy obklopená ľuďmi , sama, hoci sa práve niekomu zdravím kakaukovým spôsobom.

Sama. Sama a nešťastná.

Teraz nie je čas na plač. To som si hovorila poslednú dobu dosť často. Že sa vyplačem naraz, tak celkovo, a zatiaľ len kumulujem, dávam škaredé veci na hromádku, keď bude čas, tak sa pri nej pristavím, odplačem si svoj slzný dlh, utopím sa vo svojej slanej depke a pôjdem ďalej. Lebo teraz nemôžem, teraz nestíham, teraz ma potrebujú, teraz si to nemôžem dovoliť..

A tak žijem, zvonku obklopená ľuďmi, unášaná letom svetom, úsmev na perách a ruky vo vačkoch. A z vnútra chradnem.

Také chradnutie je podivná záležitosť, radšej myslíte na druhých než na seba, lebo len keď myslíte na druhých, na seba nemusíte. Lebo len keď ste s nimi, nemusíte byť sami so sebou. Lebo len keď nie ste sami so sebou, nemusíte cítiť vaše chradnutie. Ktoré z vás ohlodáva všetku silu a odhodlanie. Takže kto je tu egoista?

Keby som sa rozplakala, nebolo by ma možné utíšiť. Nevedela by som sa nadýchnuť a slzy by tiekli prúdom. A teraz by si povedal, že práve to mám urobiť. Že budeš pri mne a pomôžeš mi. Lenže ty nebudeš ..lebo to tak nemá byť. Máš byť niekde inde. Máš sa pozorovať ako malé modré svetielko. A naučiť sa s tým žiť. Lebo to je náš pridrbaný sizyfovský údel. Sakra práca

čauko kakauko

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
joelina  20. 8. 2008 14:01
jogurtova kultura teda nie je taky vesely cloviecik ako vyzera a ona sa takto zvnutra zerie? nech to nerobi. aj tak v tom vyplakanom Jogurtovom mori nikto nebude chciet plavat...keby to vsak boli slzy od smiechu, macam sa v Jogurtovom mori kazdy den.
 fotka
jogurtovakultura  20. 8. 2008 14:23
keby som bola stále vesela, znamenalo by to, ze som blbá, nie?

ked sa cloveka dotýka svet, spustí nejaku tú slzu

vsetci vidia aká som veselá, a ja som pritom straaaaaašny intelektuál *frajerský smajlík* a ďakujem
 fotka
lahvac  20. 8. 2008 20:37
Hm...preco neviem hlasovat?
 fotka
demola  21. 8. 2008 00:41
Že kto je stále veselý je blbý? Tak to teda nie. Kto je veselý k tomu prichádzajú také udalosti, chvíle aby bol ešte viac veselý a šťastný. Kto smúti, plače, zúfa, bojí sa, ten okúsi takéto situácie zas a zas. Preto, zasielam ti veľa plusiek pozitívnej nálady. Hlávku hore a nechem počuť "nedá sa"...
 fotka
bziki  21. 8. 2008 07:58
mne to modre svetielko za mnou prave zdochlo...
 fotka
basawell  21. 8. 2008 11:35
Môj predostatný blog je úplne inak napísaný, ale je úplne o tom istom. Teraz skúšam všetko možné, aby som to chradnutie nejak zastavila alebo ...

Len som chcela, že to, o čom hovoríš, mi je viac než vlastné, až mrazivo vlastné. Bŕŕŕ!
 fotka
kemuro  21. 8. 2008 16:47
KAKAO

KAKAO

KAKAO

KAKAO

KAO

KAKAO

KAK

KAKAO

KAKAKAKAKAKAKAKAAOOOOO



som ti vravel,že som na kakovej záležitosti odchovaný? :d:d

Ja som nocou bdel,len preto,že som myslel na KAKAO

áno len kakao ma donútilo zaspať.
Napíš svoj komentár