O mojom vnútornom dieťati

Describe the characteristics of your inner child (mention the age).

tak teda takto.
Ctený lektor, viem, že keď sa dostaneš k tomu, aby si si prečítal jednu z piatich úvah, ktoré som mala spísať na tvoje neskutočne iritujúce zadania, budeš očakávať niečo v zmysle : " moje vnútorné dieťa nosí mašľu vo vlasoch, má 4 roky a miluje dúhy, poníkov a zmrzlinu. Na konci mojej úvahy bude veta v zmysle, že svoje vnútorné dieťa milujem a dnes ho objímem, že každý by mal raz za čas svoje vnútorné dieťa vyobjímať. Buďme patetickí, buďme dojatí a buďme v spojení so svojim inner child.


ale nie je to celkom tak.

Moje vnútorné dieťa sa nečeše. Je problematické, lebo verí ľuďom a verí v ľudí. Ak mu chceš vynadať, zatvári sa ako opustený mopslík a prejdú ťa kázne. Si radšej ticho a obmäkčene ho chytíš za ruku a s jednoduchým "nono" ako výstrahou do budúcnosti, pôjdete kúpiť cukríky.

Moje vnútorné dieťa je naivné a verí, že pieskové priateľstvá vydržia naveky. Prihovorí sa hocikomu a predvedie básničku, ktorú sa naučilo v škôlke. Má 6 rokov. vie totiž čítať a písať, ale neovláda celkom gramatiku. Smeje sa na ypsilóne, lebo vyzerá ako prevrátený kornútok od zmrzliny.

Moje vnútorné dieťa má veľa otázok. Pýta sa tak často a tak intenzívne, že spôsobuje hlavybôl. Skúma, báda a vníma. Vníma veľa a často, a hlavne drobnosti, ktoré iní prehliadajú.

Moje vnútorné dieťa nepovažuje vzdor za vyjadrenie nesúhlasu, ale za ohromnú zábavu. Hádže sa o zem, keď sa mu niečo nepáči a s plačom prestane až potom, čo sa so záujmom zadíva na mravčeky, ktoré okolo neho smelo hopsajú.

Moje vnútorné dieťa skáče do kaluží, má neustále rozviazané šnúrky a nebojí sa liezť po stromoch. Zaspáva v postieľke žmoliac mončičáka podedeného po dvoch starších sestrách.

Obzerám sa okolo, aby som prišla na to, ako veľmi svoje vnútorné dieťa potláčam. Na pracovnom stole vidím bublifuky. Dva. Trblietavý kamienok, čo som dnes zbadala na zemi, ako som umývala dlážku v kuchyni a pred chvíľou som si musela opraviť hrubku - dala som kornútok tam, kde nemal byť.

ja..
ja nie som rodičom svojho vnútorného dieťaťa. Nie som kantor, ani vychovávateľka. Som súputník. Máme toho veľa spoločného, ono však nebude musieť prejsť tým, čím ja. Nebude musieť dospieť, naučiť sa gramatiku, ani prestať skákať do kaluží.

Moje vnútorné dieťa je krásne nevychované a hravé. Objímať ho nebudem, ale poviem mu, že je strašne fayn.

 Pseudoblog

33 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu