Raz za čas, sa musíme pomeriť sami so sebou.pripustiť vlastné zlyhania, vedieť sa potľapkať po pleci a dovoliť si vyrobiť malér, sypať si popol na hlavu a nakoniec si odpustiť. a odpustiť znamená zabudnúť.

Raz za čas, sa na každého usmeje šťastie, privierame oči, aby sme si vychutnali každú jeho molekulu, a keď ich znovu otvoríme, prefacká vás realita, ktorá nie je práve najšťastnejšou. ale životu to treba odpustiť, a v tomto prípade odpustiť znamená nezabudnúť.

Raz za čas, na vnútro našich duší zaklope nevítaný hosť. Buď sú to komplexy, mindráky, úzkosť, strach a obavy, výčitky, pocit viny, alebo aj ohrozenia. nečakané a nevítané niečo, čo tam nemá čo robiť.

Plačeme dovnútra a smejeme sa navonok?

Čo pustiť von a čo si nechať pre seba?

Dovoľujeme si prežiť výhry, a neúspechy skrývame?

Raz za čas.. sa nám zrúti svet. a raz za čas, je to nenormálne oslobodzujúce

 Úvaha
Komentuj
 fotka
elwinko  22. 11. 2008 20:24
Čítaš mi myšlienky.
 fotka
janushka21  22. 11. 2008 20:30
genialne vyjadrene
 fotka
joelina  22. 11. 2008 20:49
mňa to neoslobudzuje, keď sa to stane. mňa to trápi. a aj keď potom prídu šťastné chvíle a ja som zo šťastných chvíľ šťastná, nič ma v tých zlých neoslobodilo.
 fotka
schizofrenik  22. 11. 2008 21:01
tento blog mi nahral do karát, lebo jeden nevítaný hosť teraz nabúral môj systém, lenže on asi netuší čo pre mňa znamená...
 fotka
m1k3  22. 11. 2008 22:23
Ty už si doktorantka z tej psycho, či ako?
 fotka
luc.ka  23. 11. 2008 20:26
ešte sa mi nestalo, že by ma zrútený svet oslobodil. asi som divná.
 fotka
petika  23. 11. 2008 22:30
uz som vo vnutri taka plna, ze plakat dalej dnu by znamenalo vytopit vlastnu dusu...
 fotka
ratsanares  24. 11. 2008 21:50
ja by som povedal ze je to zvlastny postreh...

ludia sa casto zrutia do najhlbsich zakladov ktore su este metre vzdialene od podzemnych garazi, zacnu odtial stavat novu stavebnicu a zrazu sa vsetky tie hypermoderne budovy postavene na ludskej psychike menia na krasne domceky s rozkvitnutym vinicom...

a niekedy to konci onicom...
 fotka
xrumka  6. 12. 2008 00:01
som rada ze znovu pises, ale ako zruteny svet oslobodzuje? ci tak ciarka vyjadruje ze raz sa zruti svet, a raz za cas sa citime oslobodzujuco bez ohladu na rutenie sveta? kazdopadne je to na zamyslenie a mozno by som tam nieco oslobodzujuce nasla..
Napíš svoj komentár