O tieňoch,ktoré padajú na dušu

cítim sa prázdna..a hladná.
ale nenajem sa. lebo v žalúdku mám teba.
neviem ťa spracovať.
prečo sa hovorí, že láska vedie cez žalúdok
a keď ťa niekto hnevá, že ho máš v žalúdku?
lebo láska a nenávisť sú na tom rovnako?

mám ťa až po krk a plné zuby.
plnú hlavu, a v duši plno bolesti, ktorá je taktiež o tebe
a vlastne ťa nemám..
paradox.ze?
a snáď ten najväčší je ten..
ktorý sa mi v hlave odráža ako ozvena,
cez oči, ktoré celú noc plakali..
ty, čo si nikomu nechcel dovoliť, aby mi ublížil, si mi ublížil najviac..

som patetická a v mojom krvnom riečišti
sa udomácnila melanchólia
ževraj sa mám pohnúť z miesta
ale ja to neviem
padol mi domček z karát
o ktorom som si myslela,
že je z betónu
a facka za moju naivitu je každý raz
bolestivejšia.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu