Nemôžem súhlasiť s tým, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Čo ťa nezabije, vezme ti toľko síl, že budeš odmietať bojovať.
Bojovať so životom, s výzvami, bojovať sám za seba. Bojovať so všetkým. A miesto všetkých tých bojov, ti jedna vec vie prinavrátiť vnútorný pokoj.
Neviem, čo všetko je pravdy na tom, čo sa hovorí o vnútornom pokoji. Či je možné dosiahnuť ho len cez vieru, náboženstvá, transcendentálno.. Z vlastnej skusenosti viem len to, aké to je, ked vnútorný pokoj odoznie. Keď prídu napríklad Vianoce a sú take čudné. Keď všetko, čo ste si chystali, zrazu vypáli úplne inak a vy nie ste spokojní. Dokonca nie ste spokojní ani s tým, že nei ste spokojní.
Ocitáte sa znova v tom istom v kruhu, len tentokrát naopak. To, čo vám kedysi dávalo silu, vás zrazu ubíja .A vy znova hľadáte svoj vnútorný pokoj rozprášený v molekulách naokolo. A veríte len tomu, že musíte veriť. V niečo, možno v Boha, možno v iných, možno v seba.
Život je možno špirála viery. Stále nás to privedie k základnej otázke. Postupujeme stále vyššie a vyššie. Od základov, až k nebesiam.
Som niekde na pol ceste. Niečo je za mnou a niečo predo mnou. Niečo ma ubíja, niečo mi dáva silu. Niekomu verím, niekomu nie.
Ale je to môj život. Moja DNA.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
elwinko
27. 12.decembra 2009 00:11
WAU
3
ja (a prestal som to brať prirodzene, že väčšinou sa vyjadrujem kriticky negatívne, začína ma to štvať) tomu nejak neverím.
5
Špirála nie je kruh. Má začiatok aj koniec aj keď ich možno nevidíme. A od toho začiatku po ten koniec si každý a všetko prejde svojim vývojom, nezávisle na tom či má práve depku z Vianoc, čo nie je zase nič tak výnimočné
Ale ak máš pocit že tvoj život stagnuje, tak to je vážnejšie. Lebo stagnácia = v prírode smrť.
Ale ak máš pocit že tvoj život stagnuje, tak to je vážnejšie. Lebo stagnácia = v prírode smrť.
7
superne povedane...no dufam, ze coskoro najdes svopj pokoj, nie duufam, verim nic nieje nemozne a ked clovek dokaze takto uvazovat ako ty, nic mu nebrani v tom sa vyvijat..a vyvoj je uspech a to je pozitivna vec, takze coskoro budes pozitivna...
10
"Ocitáte sa znova v tom istom v kruhu, len tentokrát naopak. To, čo vám kedysi dávalo silu, vás zrazu ubíja .A vy znova hľadáte svoj vnútorný pokoj rozprášený v molekulách naokolo."
Juditka, ten odsek, to som ja asi za posledný rok. nikdy neviem, čo s tým, často sa to samé utrasie, a keď sa už zdá, že už-už sa to ustáli, tak vtedy spadnem. ale stále verím, že kľud raz príde, a ja som ochotná čakať aj do aleluje
Juditka, ten odsek, to som ja asi za posledný rok. nikdy neviem, čo s tým, často sa to samé utrasie, a keď sa už zdá, že už-už sa to ustáli, tak vtedy spadnem. ale stále verím, že kľud raz príde, a ja som ochotná čakať aj do aleluje
11
velmi pekne napisane, ale az prilis komplikovane je to cele. ale taky je zivot
12
mňa teraz (no, teraz, dva mesiace) vystihuje "Čo ťa nezabije, vezme ti toľko síl, že budeš odmietať bojovať.". ale potom sa zase prejaví moje hlúpe naivné ja a začne sa vydriť.
13
Konečne som si našla čas a dostala sa k tovjim článkom...a nič ma na nich neprekvapilo...
Stále sú excelentné...
Stále sú excelentné...
14
To je jedna úžasná úvaha. normálne to asi nepustím celý deň z hlavy.
Napíš svoj komentár