Chcelo sa mi plakať, len som akosi zabudla, ako mám začať

Sedela som na lavičke s cigaretou v ruke a len tak nezáväzne komunikovala s Tebou, hoci si ďaleko. Nado mnou svietili hviezdy, ktoré pre mňa nikdy nebudú obrovské gule plynu, nech si hovorí kto chce, čo chce. V ruke mi pomaličky vädol fialový Iris sibirica a bolo mi zvláštne smutno. Nie tak smutno ako mi bývalo stovky krát pred tým, tak inak smutno. A chcelo sa mi plakať, len som akosi zabudla, ako mám začať.

Jeden veľmi dôležitý človek kedysi povedal, že sa kúpem vo svojom kanárikovo-žltom optimizme. Ach, kde je môj kanárikovo-žltý optimizmus? Chýba mi.

Ach, hviezdy. Ako to, že z celého toho kvanta súhvezdí, ktoré si mi kedy ukázal si pamätám len dve? Také jednoduché. Veľký voz a Orionov pás. Ako je to len možné?

Som unavená. Bola som unavená ráno, keď som sa po desiatich hodinách spánku zobudila a uvedomila si, že by som potrebovala ešte desaťkrát toľko. Bola som unavená na obed, keď som v polovici vyučovania prežúvala jablko a dívala sa von oknom. Bola som unavená poobede, keď som šla autom natankovať do Metra. Som unavená teraz. Aj keď by som už mala ísť spať, ale nechce sa mi robiť všetky tie veci, čo vždy pred spánkom robím.

Som hrozne unavená. A každý večer chcem zaspať a zobudiť sa o niekoľko mesiacov. Tak, aby som bola oddýchnutá a aby všetky bolesti boli premlčané.

Po líci mi skĺzla slza.

Chcem zaspať a zobudiť sa v minulosti. Nepustiť Ťa do Londýna, nedovoliť Ti nastúpiť do auta, nikdy Ti nepovedať aspoň stovku viet, ktoré som Ti povedala. Nepustiť Tvoju ruku na letisku, nenechať Ťa odísť. Byť s Tebou aj 25 hodín denne, keby sa to dalo. Nenechať ťa zomrieť...

Som unavená. Z celej tejto frašky na život. Zo všetkých tých falošných úsmevov, ktoré cez deň vyprodukujem. Som unavená zo života bez Teba a toto žiadny hlúpy spánok nespraví.

Sedela som na lavičke so špakom v ruke. Plakala. V ruke som držala zvädnutý Iris sibirica a hviezdy sa mi vysmievali. Som tragikomedická postava. Asi. Asi áno. Asi určite.

Teraz zavriem oči a prosím Ťa, aby si tam nebol. Lebo vždy, keď Ťa tam vidím spomeniem si ako začať plakať, ale okamžite zabudnem ako prestať.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu