Som arogantná a pohŕdam ľuďmi. Som nešikovná, potkýnam sa na ulici, padajú mi z rúk veci, pokazím, čo sa dá. Som milá na ľudí, ktorí si to zaslúžia, ale nie príliš často. Neviem rozprávať vtipy a viem sa veľmi dobre pretvarovať. Veľa rozprávam, väčšinou z úst vypustím veci, než si ich stihnem premyslieť a potom mnoho z nich oľutujem. Smejem sa, veľa a často, nahlas, dlho, až kým sa neviem nadýchnuť. A som smutná, nikdy však nie v spoločnosti. Rada som medzi ľuďmi. Keď som sama mám tendenciu sa rozprávať s nábytkom. Milujem svojich priateľov a som im podporou vždy, keď ma potrebujú...
Ja ani vlastne neviem, kto som. Tak naozaj som. Keď sa príliš dlho pretvarujete, stratíte vlastnú osobnosť. Už je to dlho....naozaj dlho...
Som sama sebou, keď ľúbim, ale moje srdce je už priveľmi rozbité...
Čo je vlastne láska? Je to láska, keď mu tak veľmi túžim povedať ako rada s ním tancujem? Dúfam, že nie...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
3
No jo, všetci sme v spoločnosti vlastne inými ľuďmi. A všetci sme intenzívne ovplyvňovaní hlasmi, ktoré máme v hlave. Veci, ktoré nám vraveli rodičia, učitelia, ktoré boli v telke. Je tam taká zmes toho všetkého a pod tým všetkým je azda akýsi šepot a áno, to sme my. Cesta k sebe samému je veľmi ťažká a zložitá, ale je to jediná šanca ako plnohodnotne žiť a ísť ďalej. Tak hor sa naň.
5
Treba byť vždy a všade sám/a sebou aj za cenu toho že niektorí ľudia ťa budú odsudzovať za to...vždy snažím byť sám sebou a často krát počujem aký som...a pod. ale mne je jedno čo si o mne kto mysli...som sám sebou, so svojimi chybami a komu sa to nepaci mám ho na háku...
6
@myzu252010
problém nie je v tom, že nechcem byť sama sebou, aby ma niekto neodsudzoval...pretvarujem sa, inak by môj život stál za hovno. Stalo sa v minulosti niekoľko vecí, s ktorými som sa ešte nevyrovnala a zrejme ešte aj veľmi dlho budem vyrovnávať. Tá pretvárka je pre mňa, nie pre ľudí. Pretože ako som písala som rada v spoločnosti, a kto rád trávi čas s človekom, ktorý depresívne sedí v rohu, nesmeje sa, nekomunikuje? Ja sama takýto typ ľudí nepreferujem... A preto každé ráno na tvári vyčarujem úsmev a snažím sa byť prístupná, aby som nezostala sama...
Ja viem, každý má právo na smútok, ale ja som vždy bola spoločenský človek a nechcem o to prísť...
problém nie je v tom, že nechcem byť sama sebou, aby ma niekto neodsudzoval...pretvarujem sa, inak by môj život stál za hovno. Stalo sa v minulosti niekoľko vecí, s ktorými som sa ešte nevyrovnala a zrejme ešte aj veľmi dlho budem vyrovnávať. Tá pretvárka je pre mňa, nie pre ľudí. Pretože ako som písala som rada v spoločnosti, a kto rád trávi čas s človekom, ktorý depresívne sedí v rohu, nesmeje sa, nekomunikuje? Ja sama takýto typ ľudí nepreferujem... A preto každé ráno na tvári vyčarujem úsmev a snažím sa byť prístupná, aby som nezostala sama...
Ja viem, každý má právo na smútok, ale ja som vždy bola spoločenský človek a nechcem o to prísť...
8
tak podľa mňa skutočný priateľ by ťa nikdy nemal nechať pretvarovať sa ked máš depku...ale mal by ti pomôcť to prekonať...pretože nie vždy sa dá usmievať ked sú problémy a vtedy by mal dobrý priateľ zasiahnuť...dobri priatelia sú predsa nato aby človeku pomohli dostať sa z depky...a pri skutočných priateľoch sa človek pretvarovať nemusí...ale to je len môj názor...
Napíš svoj komentár
Rozhodne stále si, niekde hlboko vnútri sa ešte nájdeš, určite. Držím palce.
To záleží od toho ako lásku vnímaš!