Chytila som ťa za ruku a oznámila ti, že ti niečo ukážem. Kráčali sme na miesto, ktoré v sebe ukrýva snáď všetky moje tajomstvá. Cez vlhkú trávu, pomedzi kvitnúce jahody, okolo odkvitnutej čerešne, popri pučiacemu viniču, ktorý vyháňal prvé lístky. Do kopca. Okolo chľastacieho miesta číslo jedna, k chľastaciemu miestu číslo dva a ešte vyššie. Tretia terasa môjho milovaného vinohradu mi stačila. Prišli sme na jej okraj. Výhľad na koniec sveta.
"Je tu krásne."- povedal si.
"Je to moje miesto. Chodím sem písať."
"Vážne inšpirujúce miesto."- usmial si sa.
"Nezvyknem sem vodiť ľudí. Je to také malé tajomstvo."
"Som rád, že si ma sem vzala."
Cítila som sa nahá dušou. Nepamätám sa, kedy naposledy tu bol niekto so mnou. Ani koľkokrát. Natiahla som ruku a ukázala ti chľastacie miesto číslo tri, škaredé Bianco, ktoré nám tu postavili, potok do ktorého som spadla, pumpu za ktorou začína východ, cestu po ktorej sa korčuľujem, cestu ktorou som raz šla sama v noci a strašne som sa bála. Odhaľovala som ti všetko. Usmieval si sa.
"Ja viem, je to koniec sveta. Ale vidno tu hviezdy."
"Raz mi ukážeš ten Orionov pás."
Prikývla som. Zišli sme dole. A cestou po mojej mestskej štvrti som ti ukazovala ďalšie veci. Moju obľúbenú zmrzlináreň, s najlepšou zmrzlinou na svete, park s kvitnúcim orgovánom (kde sa odohrala akcia: Dzecko versus orgován, part one. a potom aj akcia: Dzeci versus orgován, parto two..), strom, na ktorý som raz vyliezla, herňu Peklo, podnik, kde vraj robia dobrú pizzu, dom, kde býva moja učiteľka chémie zo základky, náš vietnamský obchod. Veci. Čriepky mňa. Čriepky môjho života. A chcela som ti toho povedať čo najviac, ak nie všetko. Bola som dokonale šťastná. Naozaj dokonale...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ardonaiel  30. 4. 2011 09:53
hmm, na mieste o ktorom píšeš, môže byť naozaj krásny pohľad na hviezdy
Napíš svoj komentár