"Tých negatív je oveľa viac, zlatíčko, pretože ty nevieš byť milá na ľudí a už vôbec nevychádzaš s cudzími. Prečo, preboha, ma potom prosíš, aby som ťa vzala medzi svojich priateľov?"
Stála som oproti nej. Oproti tej najkrajšej žene, ktorá sa v mojom živote nachádzala. No všetká tá jej krása aj tak nikdy neprebije tie neznesiteľné charakterové črty, ktoré mala.
"Chcem spoznať tú tvoju grahamovú lásku."- odvetila pichľavo a sadla si na gauč.
Nikdy! Prebehlo mi mysľou. Proste nikdy. Kedysi dávno, keď som ja bola len nejakou chorou prvou láskou chlapca, ktorého ona považovala za svojho najlepšieho priateľa, bola doňho zamilovaná a starala sa o neho ako o choré šteňa, vtedy ukázala ako ťažko sa stotožňuje s tým, že jej láska berie priateľov. Dnes som bola ja najlepšia priateľka na svete a On bol ten, kto ma jej zobral.
Vedela som, že to nikdy nemôže dopadnúť dobre, aj keď som si v hĺbke duše želala, aby On spoznal Ju a Ona spoznala Jeho. Aj to len preto, že obaja sú tak úžasné osobnosti, že sú obaja tak neskutočne dokonalí, že by nemali inú možnosť ako si rozumieť. Nepochybne by to tak bolo, keby Ona nemala tú svoju vadnú charakterovú črtu. Musela by ho zhodiť. Musela by. V mojich očiach, vo svojich očiach, v očiach všetkých, ktorí by pri tom boli prítomní. Ani najmenej som nepochybovala o tom, že by to spravila. Spravila to mne pred A., tak dávno, ale tak boľavo, že som na to stále nezabudla. A spravila by to aj Jemu teraz, len preto, aby mi provokačne dokázala, že Alexander bol ten jediný, s kým som mala byť a pravdepodobne aj preto, aby mi vyhodila na oči, že to je moja vina, že Alexander tu už nie je.
"Nie..."- povedala som jej.
"Čo nie?"
"Nezoznámim ťa s ním. Neurobím to."
"Ale prečo?"
"Lebo nechcem, aby si spravila to, čo chceš spraviť. A teraz prepáč, ponáhľam sa."
Vstala som, vzala si škatuľku cigariet zo stola, obula si tenisky a zatreskla za sebou dvere jej bytu.
Mám na to právo. Mám právo nedovoliť jej, aby mu ublížila, aby ublížila mne, hoci to možno neurobí náročky. Nemá právo na ňom hľadať chyby, zhadzovať ho, podpichovať ani provokovať.
Jediné, čo smie, a čo by mala urobiť, je rešpektovať ho...a pretože ju poznám lepšie ako vlastné topánky viem, že to ona nikdy nebude schopná urobiť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
flagrantine
18. 8.augusta 2011 19:21
až taká je zlá ?
Napíš svoj komentár