Na tej fotke mám čierne vlasy a červenú ofinu. Úsmev na perách a na krku striebornú retiazku so strieborným
A-čkom, aby každý vedel ku komu patrím. Tá retiazka vtedy letela do čiernej zeme spolu s ním. Jej muž má ofinu sčesanú do očí, v očiach lásku a na prste obrúčku z bieleho zlata, s ktorou mu sľubovala večnú lásku. Tú nosí ešte stále, akoby dúfal, že práve ten sľub ju k nemu navždy priviazal a ona sa raz vráti. Nevráti.
Cez smrť muža, ktorý sa mal stať mojím a nie zahynúť v aute, ktoré tak miloval som sa dostala. Našla som svetlo v tme, ktorá sa ma snažila vtiahnuť a ja som si nemyslela, že jej v tom niečo zabráni. On nie je náhradou za moju minulosť, on je ďalšia kapitola. No oona. Najlepšia priateľka, moja detská láska, nebojácna, nádherná. Chýba mi, ako kyslík. Chýba mi, keď neviem s niečím pohnúť, keď potrebujem objatie a slovo priateľky, hoci by to malo byť aj to jej posmešné " vravela som ti" . Chýba mi, keď sedím doma a nemám s kým ísť von, lebo som sa so všetkými odcudzila. Nemôžem je zavolať a počúvať ako bľabotá do telefónu po francúzky, kým si uvedomí, že jej nerozumiem. Ani jej napísať e-mail, aby mi o týždeň odpísala, že som zastaraná a nech jej zavolám. Chýba mi ona.
A jej muž. Dnes mi nerozpráva, čo vsetko mu doma navyvádzala a že by si prial, aby konečne trochu skrotla. Dospela. Miloval ju aj totálne bez zábran. Jej muž má dnes krátke vlasy a v skrini už len farebné košele pod obleky, ktoré mu pokupovala a on ich nechcel. Veľkého čierneho psa, fenu, ktorú pomenoval po nej a kopu jej drahých kožených lodičiek, ktoré fenka veselo rozhrýza.
A tony smútku.
Juliett chýbaš, takmer po roku chýbaš stále rovnako, kiež by som pri tebe stála ako vždy. Nemuselo to takto dopadnúť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár