Svet naokolo sa mihal, slnko mi nepríjemne svietilo priamo do očí a zostalo mi tak nejako nevoľno. Zabrzdila som, spravila otočku a zastala, aby som sa mohla zhlboka nadýchnuť. Z trávy sa na mňa usmievali akési žlté kvietky. Mala som chuť ľahnúť si medzi ne, zapáliť si cigaretu, nájsť si v mp3-jke niečo úžasné a zavrieť oči.

Korčule ma tlačili. Prvý inline po pol roku, teda po sakra dlhej zime. Korčule sú pre mňa synonymom slobody. Vietor vo vlasoch, v hlave, v tvári. Zbožňujem to. Je to akýsi myšlienkový refresh, vždy keď neviem niečo vyriešiť, obujem si korčule a vypadnem. Niekedy stačí dvadsať minút, inokedy hodina, občas musím prejsť 8 kilometrov, aby mi to pomohlo.

Ľahla som si do trávy, žlté kvietky ma hladili po pokožke a stále sa usmievali. Prehrávač ponúkal stovky možností, zapla som random a počkala. Výber čiernej mašinky sa mi páčil, cigaretka, zapaľovač, prvý šluk.

Keď mám na nohách korčule som niekto iný. Som slobodná. Nie sú problémy, nie sú riešenia, nezdvíham telefóny. Žiadna realita. Len rozmazaný svet a vánok. Len ja, cesta a kamienky. Naplno. Živý život. Slobodná sloboda.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ardonaiel  23. 3. 2011 07:52
Milujem také chvíle ale tá cigareta mi pokazila tú "slobodnú" chviľku



Minulý rok som si dával 30km na kočuliach ale tento rok to už tak ružovo nevidím, budem rád keď ich vôbec vyiahnem Skôr sa dám na beh, pri tom sa človek tiež môže cítiť slobodne, mne sa to darilo aj na snowboarde
Napíš svoj komentár