Zbožňovala som, keď si vyslovoval moje meno zo spánku. Strapaté vlasy rozhodené po vankúši a ten lišiacky úsmev na tvári.
Milovala som, keď si sa choval vo verzií pre mňa, ako si to volal. Verzia pre Joi, snáď tá najlepšia.
Tvoja vôňa vravela tu si doma, tu si v bezpečí. Tvoje dotyky zastavovali čas, možno trvali aj večne. Tvoj smiech doznieval v mojich ušiach celé hodiny.
Milovala som na Tebe tie maličkosti. Výraz, ktorý sa Ti usadil na tvári, keď si si odpil z môjho čaju a zistil si, že to je Earl Grey. Kašeľ, ktorým si maskoval záchvaty smiechu, keď som sa niekde strieskala.
Tvojho psa a Tvoju lásku k nemu. Slová, ktoré podľa Teba vyjadrovali Tvoje city ku mne.
Spôsob akým si nič nerobil alebo robil vecí priveľa. Miesto spolujazdca v Tvojom aute. Tvoju ruku, ktorú si si vždy položil na moje koleno miesto riadiacej páky.
Rozhovory na hojdačke, na ktorej sa nedalo hojdať, lebo bola postavená rovno pri plote. Tvoj anglický trávniček, izbu v podkroví a dokonca aj to, že u Teba doma sa nikdy nedal nájsť čistý pohár.
Tvoj pírsing, Tvoje nemiestne vtipy, cynické narážky, veľké ruky, roztrhané rifle, vlasové kreácie. Tvoje túžby a pocity, Tvoje potreby. Teba. A Tvoje sľuby.
"Mňa sa nikdy nezbavíš, som ako rakovina..."
...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár