"Neplač srdiečko, neplač."- zašepkala si, naklonila si sa ponad stôl ku mne a objala ma. A čo som mala robiť? Už teraz je to dosť na hovno a keď teraz odídeš, tak to už bude na totálne hovno. Už nebude žiadne: "Miláčik, priletím, príď si ma vyzdvihnúť...".
"Ja predsa neplačem."- povedala som a tvrdohlavo si utrela slzy z líc.
"Veď ja neumieram, idem len do Ameriky."
"Lebo Amerika je tuto za rohom."
"Miláčik, ja ťa prídem pozrieť, nie každý mesiac, ani každé tri, ale prídem."
"Áno, je mi to jasné, ani kvôli mne nebudeš sedieť 15 hodín v lietadle každý mesiac."
"Zlato."
"Viem, viem. Robím si srandu."
Zasmiala si sa a ponúkla mi cigaretu. Vzala som si. Tak opäť odchádzaš. Lúčila som sa s tebou už dvakrát. Vtedy, keď som ťa na vlakovej stanici objímala, keď si odchádzala do Brna, že vraj nie navždy. A potom na letisku, keď si si s baretkou na hlave opakovala francúzske nadávky. Že vraj dočasne. A teraz mi vravíš, že to budem musieť absolvovať znova. New York. Tvoj veľký sen. New York.
Budeš mi chýbať. Myslela som si, že už to neurobíš, že ťa manželský sľub zaviaže k nemu a k miestu, kde sa nachádza. Paríž je lepší než akékoľvek miesto ďalej, ale nie je to tak. Odchádzaš. A svojho muža nechávaš v Paríži, pretože to bol jeho sen. Tvoj sen je New York. Vždy si taká bola. Ambiciózna. A hlavne si mala pocit, že ťa všetko dusí.
A ja nie som vo svojej koži. A akosi nie som zvyknutá deliť sa so svojimi problémami. Najprv sa s tým potrebujem vyrovnať sama a tak na jeho otázky, prečo som smutná, odpovedám neviem. Prešli sme si krutou nocou, keď ma tíšil z nočnej mory, zvieral ma v náručí a šepkal Moja. A ja som plakala.
Cítim sa zle. A ty odchádzaš. A on odo mňa tiež odchádza akosi pričasto a ja mám vždy pocit, že už sa nechce vrátiť. Nechávate ma samú. Opúšťate ma....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
flagrantine
19. 6.júna 2011 22:33
neopúšťajú ťa, len nevieš kto tu pre teba je a kto nie...
Napíš svoj komentár