Pred troma rokmi a jedným dňom, som na jednej z nespočetných žúrok u mňa doma, stála oproti tebe v kúpeľni a vymýšľala ako ti povedať, že som sa zaľúbila. Tento príbeh už však poznáme, bol iba trochu trápny a dopadol nad očakávania dobre, keďže po troch rokoch stále tvoríme pár aj cez všetky problémy a polienka osudu a taaak.
Anyway, zmenilo sa toho tak veľa, vrátane okolností a mojej príšernej osobnosti. Tá osobnosť sa zrejme nezmenila k lepšiemu, ale väčšina mojich neduhov sa v dnešnej dobe dá aspoň tolerovať. By som povedala. Ty samozrejme nezdieľaš môj názor, pretože si o mne od začiatku myslíš, že som úžasná. A ja ťa za to milujem. Ale viem svoje .
V poslednej dobe som bola naozaj neistá, vyskytli sa isté okolnosti a ja som akosi začala mať pocit, že strácam vlastnú osobnosť a začínam byť od teba príliš závislá a pravdu povediac sa mi to nepáčilo. Napriek tomu aká som, mám sa rada. Bola to dlhá cesta k tomuto poznaniu, ale cieľ za to stál. Potrebujem priestor, niekedy naozaj veľa priestoru, ako napríklad pred dvoma mesiacmi, a ty nerobíš problémy a vo všetkom mi ustúpiš. Naozaj, čím som si ťa zaslúžila?
A vlastne som aká som. Stále svoja. Neschopná vyriešiť kamarátovu vzťaho-nevzťaho krízu, pretože sa nedokážem stotožniť s myšlienkovými pochodmi jeho potencionálnej partnerky. Nie som schopná mu poradiť, pretože tomu nerozumiem. A ešte viac nerozumiem vyhláseniu, také sú teraz všetky ženy. Vtedy sa pýtam, či žijem v nejakom paralelnom vesmíre.
A to aj pri iných veciach. Napríklad keď mi rozpráva o balení báb v MHD-čke na rozhovor o tom, že čítajú knihu. Really, ja čítam v MHD-čke neustále, nikdy sa mi nikto neprihovoril. Mne sa prihovárajú iba opilci v bratislavských nočákoch a to mi hneď vyznávajú lásku.
Asi je to naozaj tak, že divná som ja a všetci ostatní sa správajú absolútne normálne. Normálne pre zvyšok spoločnosti? Netuším. Ja len, je to naozaj vždy tak? To že sa baby balia na peniaze, s tým so sa už nejak stotožnila. A potom keď robíte veci inak ako väčšina žien, tak ste úžasný človek a stanete sa najlepšou kamarátkou.
Je to krásne, byť niekoho kamarátka. Ale prečo sa potom všetci chlapi sťažujú (aspoň tí, ktorí sú v mojom okolí), že už sa nedá nájsť normálna žena a ak sa taká nájde, tak je príliš iná, ale skvelá a stane sa z nej kamarátka?
To the point, ty si tú odvahu pred troma rokmi mal. Bol si dosť odvážny na to, aby si sa nechal zbaliť mnou a doteraz si dosť statočný, aby si stále bol so mnou. Cez všetky moje tiene minulosti, moju komplikovanú povahu a nedoliečené bolesti. Cez moju inakosť, moju potrebu dýchať, zachovať si vlastnú tvár a trochu tej slobody. Zmenil si ma a zároveň nezmenil. A za to ťa milujem.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár