"Na zdravie!"- do žalúdka skĺzol piaty poldecák vodky. Naplo ma. Zapálila som si cigaretu a pripečene sa usmiala. Ona zatiaľ naliala ďalšie kolo. "Na zdravie!"- to bol šiesty. Mala som pocit, že mi cigareta páli prsty, zdvihla som ju k perám a potiahla si. Ona zatiaľ naliala ďalšie kolo.
"Na zdravie!"- deviaty letel do žalúdka. Chcela som vstať, ale nohy boli vratké, vstať bol proste nadľudský výkon. Ona už ďalšie kolo nenaliala. Rozprávala som jej o tebe a potom som sa rozplakala. Opitá. Beznádejná. Zranená.
Chcela som si len ľahnúť. A zaspať. Lieky na spanie sa povaľovali niekde doma v šuplíku. Vedela som, čo ma čaká. Posteľ sa točila. Izba sa točila. A z môjho hrdla unikal tichý smiech. Zaspala som. Bol si tam, zobudil si ma. Stále som mala pocit, že padám z postele. Otvorila som oči, strop bol príjemne tmavý....
°°°
Akoby to bolo ešte len včera. Už je december. Neuveriteľný pol rok, z ktorého mám len útržky a z niekoľkých týždňov mi zostalo zrejme doživotné okno. Nepamätám sa. A to na mnoho vecí. Na svoje vstávania z postele, na slzy do vankúša, na srdcervúce výkriky. Viem, že sa to všetko udialo, ale nepamätám si na to. A možno je to tak lepšie...
°°°
Odbočila som vpravo, Milanovu kanceláriu som sa snažila opustiť čo najrýchlejšie a čo najmenej dramaticky. Som teatrálna, viem to veľmi dobre...
Závan vetra privial vôňu jesene a odrazy spomienok na hladinu kaluží. Vo vzduchu viselo, že každá jeho molekula vie, že som týmto chodníkom kráčala s tebou a neraz.
Odbočila som vľavo, no vietor spolu so spomienkami sa ponáhľal za mnou rýchlejšie ako horiaca guľka. Ten strom, ten múrik, to zábradlie...museli sme spolu tráviť toľko času?
Návrat domov mi dal iba jeden pocit. Pocit, že "našou" mestskou časťou budem musieť chodiť po kanáloch...
°°°
December... chladný, zasnežený a veterný december. Moje spomienky blednú. Tvoja tvár má mäkkšie obrysy, tvoje slová v mojich snoch sú už takmer nezachyteľné krehkým sluchom, tvoje úsmevy sa strácajú jeden po druhom...
Chodím ulicami. Chodím nimi, no už ani polovica z nich mi nehovorí to, čo mi šepkali predtým. Nemám pocit, že pri každej praskline na chodníku sa odohrala udalosť, ktorú by som si mala zapamätať do konca života...
V tvojom dome sa svieti každý deň. Býva tam rodina, rodičia, dve deti, chlapček a o pár rokov staršie dievča, veľký retriever a rohožka Welcome.
Tvoj pes ma nespoznáva. Spoznával ma ešte takmer rok po tvojom odchode, teraz už nie. Chodím okolo a on stále rovnako apaticky leží na príjazdovej ceste s labou prestrčenou cez mreže brány do domu tvojej senilnej susedky. Leží tam a vyzerá tak, ako ja sa cítim niekde hlboko. Môže sa to zdať akokoľvek veľmi absurdné, ale on vie, že si niekde zomrel...
°°°
Vrátili sme sa ku svojim životom. Začala škola. A na mňa nikto nebral ohľad, aj keď som o žiaden nežiadala. Zahrnula som sa aktivitami. Veľa práce, málo rozmýšľania, vela stresu málo bolesti...alebo ako prežiť svoju vlastnú smrť? Škola, olympiáda, autoškola...dlhé popoludnia strávené na disciplínach, dlhé hodiny presedené alebo preplakané v Milanovej kancelárií. Život išiel ďalej. Poberal sa. Závratnou rýchlosťou. A mňa to dusilo.
Smiech. Tá tak ľahko rozbiteľná grimasa na tvári. Slzy. Tak neudržateľné a horúce, horúce ako leto, ktoré sme spolu preležali v tráve, aj keď každý v inom štáte.
Za chladnou bariérou očí možno udržíš čokoľvek. A to, čo bolí vraj prebolí, povedal Žbirka, ale realita je iná. Realita má svoje nože. Hrdzavé nože. A aj keď ich z tela vytiahne, tak po nich zostávajú odporné nakazené rany, ktoré sa hoja celé mesiace, a možno aj roky.
Láska...láska je ten vrah. Koho zabije láska, ten nikdy nenájde pokoj. A kto sa kvôli láske musí učiť žiť odznova už nikdy nebude žiť ako predtým....
°°°
Trhala som všetky časti seba na márne kúsky v snahe odtrhnúť všetko, čo bolí. Nepodarilo sa. A tak som začala nový život...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ardonaiel
23. 3.marca 2011 08:35
,,A tak som začala nový život..."
3
Dokonalé!
Ale nie obyčajne dokonalé, ale dokonale dokonalé!
Aj vďaka práve jedinej úmyselnej pravopisnej chybe, keď ti v jednom slove chýba -ti-.
Ti chýba ti.
Lebo keby nechýbalo, je to len jedna z mnohých poviedok, ale takto je ako Modrý Maurícius.
Len u Teba sa to v živote nezachytiteľné zmenilo na ...chyteľné, vďaka čomu si pohla zemskou guľou a zmenila chod dejín.
Vďaka, joi.
A teším sa na ďalšie ...
BEE
Ale nie obyčajne dokonalé, ale dokonale dokonalé!
Aj vďaka práve jedinej úmyselnej pravopisnej chybe, keď ti v jednom slove chýba -ti-.
Ti chýba ti.
Lebo keby nechýbalo, je to len jedna z mnohých poviedok, ale takto je ako Modrý Maurícius.
Len u Teba sa to v živote nezachytiteľné zmenilo na ...chyteľné, vďaka čomu si pohla zemskou guľou a zmenila chod dejín.
Vďaka, joi.
A teším sa na ďalšie ...
BEE
Napíš svoj komentár