Musela som sa nad sebou zasmiať. Cestou na izbu som sa pomaly paranoidne obzerala či nezazriem neznámeho chlapca a dievča, ktoré v sebe skrýva dračicu. Neznámy bol zbavený hodnosti brata a priateľka bola z milej premenovaná na dračicu. Nádherný deň.
Celá zničená som prišla na izbu. Vybozkávala som psa a potom rodičov. Stratila som chuť rozprávať o dnešnom dni. Išla som sa osprchovať. Upravila som sa. Aj keď som si dala dobrý obed už mi vyhladlo. Bola som na izbe sama. Rodičia so psom mali izbu hneď vedľa mňa. Bola to posledná možnosť ubytovania. Obula som si balerínky, zavrela dvere a prešla do susednej izby. Môj krásny pes ma obskákal, ale ja som ho schladila, že bude musieť čakať, kým neprídeme z večere. „Čo si dnes taká tichá?“ opýtala sa ma mamka. „Len som unavená zo slnka.“ Odvetila som nepravdivo.
„Ani sa ti nedivím. Veď si sa musela uškvariť.“ Zasmial sa otec.
„Áno tatko. Pozri som krab.“ Ukázala som na seba a išla do boku. Všetci sme sa zasmiali. Zišli sme na prvé poschodie, kde bola jedáleň. Obsadili sme si miesto pri okne. Rada som sa pozerala z okna. „Čo si dnes dáš?“
„Uvidím čo majú a rozhodnem sa.“ Odpovedala som mamke s úsmevom. Dnes bol veľmi veľký výber, no ja som hneď vedela čo si dám. Zemiaky, kečup a rezeň. Moje obľúbené jedlo. Ešte som si dala predjedlo- chlebík s pomazánkou, ako som pri jedení zistila bryndzovou. Sedela som sama a naproti mne tatko s mamkou. Vždy som ich chcela mať na očiach. Jedli sme a medzi sústami prehodili pár slov. Akurát som sa venovala tanieru. Dochádzal mi kečup, ale nechcelo sa mi ísť po ďalší, tak som vymasťovala posledné zvyšky. Keď som zdvihla hlavu, pohľad, ktorý sa mi naskytol ma nepotešil. K susednému stolu sa posadil pár, ktorý som netúžila stretnúť. On mal na sebe svetlú košeľu, ona ľahké letné šaty. Vyzerali veľmi elegantne. Keď vstali, že si zoberú jedlo, sklonila som hlavu pozerala sa von oknom. Nevšimli si ma. Vzdychla som si. Už sa mi nechcelo jesť. Takže oni tu bývajú. Skvelé, absolútne fantastické! Podvedome som si položila ruku na líce. Našťastie facka, ktorú mi tá dievčina uštedrila nemala dlhé trvanie a vyzerala sčasti skôr ako spálená pokožka od slnka, rodičia si ničoho nevšimli. „Spálila si si líce? Páli ťa?“ ozvala sa ustarostene mamka.
„Nie, nie, ma asi niečo poštípalo.“ Povedala som rýchlo a usmiala sa na ňu. Pohľad mi padol na osobu za ňou. Musela som vynaložiť všetko úsilie aby som vyzerala normálne. Keby mohol pohľad vraždiť, už by som bola mŕtva. Zrejme počula o líci a myslela si, že som to rodičom povedala. Nepovedala. Zízala som na ňu. To čo urobila ma prekvapilo ešte viac. Vzala malú hranolku. Tvárila sa pritom nesmierne koketne, zvodne, priam diabolsky. To čo vyvádzala mi neubližovalo tak ako si myslela. Bolo mi z toho zle. „Na koho tak zízaš.“ Vyzvedal stále sa usmievajúci otec. „Na nikoho.“ Povedala som. Možno hlasnejšie než som mala. Mužská hlava sa otáčala ku mne. Dračica na mňa vrhla nenávistný pohľad. „Prepáčte, ale necítim sa dobre, ja... pôjdem do svojej izby.“ Povedala som rýchlo. Schmatla som kľúče a vybehla z jedálne. Skôr než sa stihol otočiť, aby ma videl už som bola za stĺpikom. No stihol ma zazrieť. Aj ja jeho. Obzrela som sa len raz aby som videla jeho prekvapený výraz, ktorý sa mi nepáčil. Celá udýchaná som sa zviezla k zemi. Čupela som opretá o dvere svojej izby a hľadela na okno.
„Čo to malo byť?“ opýtala sa ma nahnevane mama, keď prišli za mnou.
„ A čo?“ opýtala som sa nevinne. S veľkými očami.
„V jedálni. Tak zmiznúť, čo sa ti stalo?“
„Ále, prišlo mi nevoľno.“ Zahovárala som.
„Zvracala si?“
„Nie.“
„A je ti ešte?“
„Nie.“
„Takže si..?“
„Áno.“
„Nao...?“
„Úplne.“ Usmiala som sa. „Naozaj mami, som v poriadku, neviem, možno som len mala úpal ja neviem.“
„Dobre, no, nezostaneš dnes večer doma? Dám ti asi panadol...“ povedala mamka, pomaly sa rozprávajúc sa ma zo sebou. Slabo som sa pousmiala a hodila sa na posteľ. Dvere do izby sa zatvorili a bola som sama. Vzala som si knižku a čítala si. Pustila som si telku a sledovala nejakú hlúpu reláciu. Nakoniec som večer s rodičmi šla von. Nemohla som riskovať, že budem dlho sama a budem mať priveľa času na rozmýšľanie. Rozprávali sme sa bavili a ja som sa cítila uvoľnene. Do hotela sme prišli smejúc sa, ja som sa prehýbala od smiechu, pes na mňa skákal a mamka si ešte pred budovou zafajčila. Na izbu som prišla unavená a odpadla som do postele.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár