Zrkadlo

Pozriem sa do zrkadla.. som krásna... som madam,
no pritom viem, že je to maska a ja stále hlbšie padám.
Žijem v pretvárke, ako v zlom sne,
komandujú ma iný, môj život nepatrí mne.

Je Jeho, je Jej, je Váš, už mi je to jedno, berte si ma celú,
vytrhnite z koreňov, nasilu, no nečakajte vďaku vrelú.
Nehľaďte na mňa, nesúciťte, neproste a neplačte,
Zabudnite, že som bola, kedysi, všetko o mne z hlavy vytlačte.

Berte mňa, i moju dušu, rozum a vlastnosti.

Do malého vreca moju žiarlivosť, ktorou závidím vtákom slobodu,
do druhého to najvzácnejšie, čo vo mne bolo...lásku, podporu a ochotu.
A ako malé črepy, prosím, pozbierajte mi spomienky,
nech nezabudnem na to najkrajšie, moje sladké dávne pramienky.

Len o to Vás prosím, len spomienky mi nechajte,
na mojom tele a duši ďalšie zlá páchajte.
No nedovoľte, aby som zabudla na to krásne,
na minulosť, na všetko prvé, na tie sladké básne.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu