Je to úžasný pocit keď v živote stretnete človeka,ktorý je vám na prvý pohľad sympatický.Po jednom stretnutí mu začínate dôverovať,viete že on vás pochopí.On dôveruje vám a hovorí vám osobné veci,aj keď ste sa videli iba raz.Píšete si denne a tešíte sa až sa znovu uvidíte.Postupne sa spoznávate a máte sa stále radšej.
Pretože ten človek je vám hrozne blízky a nechcete ho stratiť.On je muž a vy ste žena.Zadaná žena,on nezadaný.Stretávate sa po škole,ste spolu čo najviac samozrejme iba ako priatelia...
...Možno on chcel potom niečo viac.
...Možno ja som ho mala radšej ako priateľa.
...Možno som len nechcela stratiť priateľa.
...Možno som už bola rozhodnutá ukončiť vzťah s mužom,pri ktorom nie som šťastná a riskovať že stratím priateľa a nájdem lásku.
...Možno on to vzdal,nechcel mi kaziť vzťah.
...Možno to všetko iba hral.
...Možno som sa mala rozhodnúť skôr.
Toto sa mi teraz preháňa hlavou,nedokážem sa sústrediť,musím sa neho myslieť.Ibaže,prečo som ho stratila aj ako kamaráta? Prečo ma ignoruje,nevenuje mi ani jeden pohľad? Prečo mi nikdy nenapíše ani správu nie ešte sms ako voľakedy? Prečo teraz venuje všetku pozornosť tej najväčšej (prepáčte za výraz) štetke?
Som asi príliš naivná.Naviažem sa na človeka ktorý však o to nestojí.Preto sa musím prestať ľutovať a nechať to tak.Neverím tomu,že to všetko iba hral,priateľstvo sa nedá hrať! Podržal ma vždy keď som to potrebovala,prečo teraz robí pravý opak? Možno si iba myslí,že svojou ignoráciou ma prinúti priliezť za ním,ale nie.Ja som sa snažila už dosť.Od dnes mám preto iné motto:
Nebuď žena,ktorá potrebuje muža. Buď ženou,bez ktorej chlap nevie byť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár