tak zblúdilá duša
hľadá pokoj vznešený.
Šum páperových krídel v temnom tichu počuť,
z ohňa života už len žeravé uhlíky ostali,
radosť zmizla, láska zomrela,
niet dôvodu žitia.
Má pocit prázdnoty, pocit beznádeje,
cíti koniec sladkastej chuti života,
padá na ňu lavína horkého utrpenia,
vôkol len lži a faloš.
Nad priepasťou si kladie otázku: prečo?
Prečo je svet tak ľstivý?
Prečo človek k človeku nevie byť bezdôvodne milý?
Prečo láska zavše bolí?
Prečo spravodlivosť klam skolí?
No odpovedi sa viac nedočkala...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hovado
14. 1.januára 2009 09:21
krásne
Napíš svoj komentár