Lúka plná kvetov,
modré nebo nad nami,
steblá tráv hladia naše hebké telá,
slnko sa na nás z výšky usmieva.

nehybne ležíme vedľa seba, na mäkkom zelenom koberci,
popretkávanom farbami dúhy,
nevnímam čas,
nevnímam svet navôkol.

žijem len pre túto chvíľu,
počujem naše srdcia ako v jednom rytme šantia,
každý tvoj dotyk zmrazí ma,
sťa kocka ľadu na rozpálenom tele,
každý tvoj bozk do iného sveta zavedie ma,
do sveta plného zázrakov, kde je možné všetko

 Báseň
Komentuj
 fotka
mensrea  18. 1. 2009 16:44
paci sa mi. fakt dobre to je, len posledne 4 verse mi nepripadaju take dobre ako zvysok. inak sa to da. samozrejme ze to chce pracu, ale ok to je.
 fotka
jaijelynne  18. 1. 2009 21:16
Jééééj.Že sťa.Pekné...
Napíš svoj komentár