v náručí zvieraš svoju gitaru.
Hľadíš bezducho do zeme
a hráš tie piesne nemé,
tie, ktoré ti nevravia nič.
Chceš ujsť pred svetom,
no bezvládny sa nedostaneš ďalej ako pred dom.
Máš svoje sny,
skryté túžby svoje,
bránia ti v nich ľudia, čo vravia:
,,To robíme len pre dobro tvoje!"
Žiješ z jedného dňa na druhý,
máš pocit, že tvoj svet je naruby.
Pre tvoj smútok, čo v sebe dusíš,
nevšímaš si krásnych ľudí, stále len čušíš.
Krásnych ľudí zvonka,no ešte krajších zvnútra.
Ľudia, ktorí ťa do ničoho nenútia,
sú ti oporou, keď to potrebuješ
a so spokojnou dušou sa im zdôveruješ.
Už vieš, kvôli komu sa oplatí žiť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár