Keď sa chlapec vrátil domov, túžil len po tom, aby splatil rodičom svoj veľký dlh.
"Čo by som mohol pre vás urobiť, aby som vám spravil rasoť. a tyk by som sa vám odvďačil?"
"Najdrahšia vec, čo máme, si ty synku," povedali zostarnutí rodičia.
"Ale keď pre nás chceš naozaj niečo urobiť, zožeň nám trochu vína. Tak by sme si na ňom pochutili. Celé roky sme nemali ani kvapku."
Chlapec nemal ani haliera. Keď išiel jedného dňa do lesa na drevo. pil z dlaní vodu z obrovského vodopádu. Zdalo sa mu, že sa napil toho najlepšieho vína. Naplnil si ním krčah, a ponáhľal sa domov. "Tu je môj darček." povedal rodičom, "krčah s vínom!"
Rodičia si trochu upilia hoci nesítili nijake víno usmiali sa a srdečne sa synovi poďakovali.
"Na druhý týždeň vám znova prinesiem" povedal syn.
A tak to robil týžden čo týždeň. starí rodičia pristúpili na hru, s chuťou si upíjali vodu a boli šťastní. A tu sa stalo čosi podivuhodné. Ich choroby zmyzli a vrásky sa vyrovnali.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár