Stál..
v oblakoch prašných ciest

zasnený...

a vločkou snehu
zavlnil
dýchol
...a roztopil

Aleja stromov
a jeho cesta
ak skončila
...kde má začiatok?

Potulkami svetov
ničil...

vlastný obraz v dažďových kvapkách

Psst
...spieva si
potichu,
jemne
pre seba...

jeho noty
jeho plač
jeho symfónia
tajomná...
nespútaná...

pred oknom, za oknom
duševné rozpoloženie na vlásku citov

...a on sám

na konci ulice stál

 Báseň
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
sakura53  20. 11. 2008 17:24
aaaaa to je krásne...ti kks...ten koniec ma dorazil...waw...hlboká poklona. Skvelá práca
2 
fotka
allandnothing  20. 11. 2008 18:27
"jeho noty

jeho plač

jeho symfónia

tajomná...

nespútaná..." dnes len poviem,že krásne... dnes ma už viac slov nenapadá...
3 
fotka
tesai  20. 11. 2008 18:38
krasne basne ale to uz som ti hovorila
4 
fotka
lalka  21. 11. 2008 08:59
...to Psst, a ten spev, to je nádherné, si úžasná, vieš o tom? Krásne, krásne.
5 
fotka
vevenka  21. 11. 2008 22:16
šikovná
6 
fotka
pelly  22. 11. 2008 09:32
Naozaj pekná báseň



Občas si mi pripomenula F. Švantnera. Ale, tvoj štýl je proste jedinečný.
7 
fotka
inkheart  23. 11. 2008 11:15
Nemôžem ináč než pripojiť sa k zborovým chválospevom Vážne pekná báseň, taká... jedinečná.

"duševné rozpoloženie na vlásku citov"... Nádhera
8 
fotka
deborah  23. 11. 2008 11:33
krasna... presne ako keby si bola v tom nebicku...
Napíš svoj komentár