Voľnosť na Nevoľnom_Príbeh Volunteera_Part_Predposledné / zatiaľ nič

Sobota..neskorý večer/ pomaličky sa znočnieva.
Noel Richards, povedzme chlapík v super rokoch vedie ľudí k chvále. Ja som už ale nemala energiu stáť niekde pod pódiom. Celý deň behania..hore.dolu.doprava.doľava.Kde ma bolo treba. Keď v piatok potreboval DJ G obrus pod mix, spravili sme obrus. Mal ten najkvalitnejší a najdrahší obrus na svete..poslúžila geotextília. Inak Dj.ko bol veľmi milý.
Ja som sa len tak mierne zvalila do stanu, zabalila som sa do čoho sa len dalo a cuckala som si ľadovú kávičku. Záverečný deň festivalu.Za chvíľu končí program...podrobnosti si nepamätám..takže:

nejakým spôsobom som sa dovalila k priestoru, kde pred pár hodinami dohrali Broken Reed- programový stan. Tak krvopotne ho chalani stavali!! Pole..úroda ľahla kôli stanu! Starosta bol veľmi srdečný. Tento nás požičaný staník mal byť zložený do noci a ráno prevezený do Košíc, aby mohol od deviatej rannej slúžiť ďalším festivalovníkom. Aké šťastie, že naši ochotní brigádnici-otroci ho museli len zložiť a naložiť..a rozlúčiť sa. Bla. Bočím od témy..tá znie..ADVENTURE WITH JESUS!

Tak som tam chvíľu postávala, mrzla a nevedela som sa vynadívať na žiarivú oblohu! Žiadne oblaky. Len hviezdy waw.Bolo to krásne!Nechcela som tam ale len tak stáť a labúžiť..stan už ležal pokorený. Ale tie kolíky! Ktoré sme pred pár dňami zaryli do zeme! Teraz von..tak som sa chopila šance. Bola mi zima a pri práci som sa zohriala..tak teda pri práci. Veď šľachtí..! Pre mňa bola makačka to kladivisko zodvihnúť! A nie ešte tresnúť do kolíka tak že opustí svoju pozíciu..ale diky chalani za trpezlivosť! Každý hrdo reprezentoval svoje miesto bydliska v mlátení..ja som asi svoju obec zahanbila, čo už..aspoň sme sa zabavili hee.

Poďte sa najesť..hahaha.Čo môže spraviť unavenému hladnému človiečikovi menšiu radosť ako..PIZZA.Hríbiková? EÉ-chutila ako slimáčiková! Aj túto vec prekonali všetci..čo nechceli umrieť na Nevoľnom od hladu a smadu.

Ale ale už je po polnoci..ako sa teraz zdraviť? Dobré ráno? Dobrý deň? Dobrá noc? Nechajme to..poďme vegetiť. Konečne.
-Hej! Za chvíľu bude ráno! To už neidem spať, počkám si na východ Slnka. Kedy k nemu budem zas tak blízko?! „ A keď zmeškáme východ Slnka, aspoň uvidíme zípad Mesiaca...“( Kmeťo Peť)

Preskočím nočno-ranné posedenie v Chilloute, fackanie, kopanie, pretláčanie sa aa požívanie plastového čajíka..alebo osoleného a nakoreneného však Jožko..gratulujem k prehre! Poďakovanie patrí aj ujovi Čilautárovi, že nás tam nechal..rušiť nočný nekľud.

Pri nakladaní stoličiek sme si precvičili pár definícii, v praxi si precvičili budovanie socialistickej vlasti, rozkrádanie vlasti, rozpad vlasti.//: asi okolo tretej rannej:// „ Pauza!“, „Chachachaaaa“, Dejvid sadá na stoličku a nezadržateľne sa rúti do krajiny lietajúcich medvedíkov a víl..zaspal na kope fesťáckych stoličiek, a ani si nevšímal západ Mesiaca!
„ Štart! Pokračujeme, Dávid spí, choďte ho nejako jemne zobudiť..“, „Idem spať čavte“..prebudil sa spiaci princ a nechal brigádu socialistickej práce napospas práci...

-Už za chvíľu je tu Oskar!..Nevedela som, že tak skoro ránko je vidno. Šumní chlapci hodili do kamióna posledné stanové rúriská a rozbehli sme sa cez mokré pole na horizont- to kôli krajšiemu výhľadu. Pár aktivistov bežalo do poľovníckej búdky, ja som sa len vliekla po chodníčku a očakávala oslepujúcu žiaru nového dňa.
JEEEEEJ! Mám aj nejaké fotky, ale ten pocit..mokré tománky, rifle, na sebe tuším 4 bundy(požičané aj s mobilom..)prerehotaná noc. Nádhera. Už len do toho domčeka tam vyliezť. Ale hej! Oni podrazáci si chceli vyberať za vstup dukáty..tak toto nie chlapci. Tu sranda končí.Začína sa ešte väčšia! Ostali zamknutí pár metrov nad zemou.Už niet úniku.HOHOHO

My, rebelujúci vyhnanci sme si našli novú pevnosť-krajšiu,komfortnejšiu a luxusnejšia postriežku! Na stenách gobelíny perzské.. Očakávali sme príchod kočovníkov, ktorí by sa chceli pomstiť. Nejako dlho im to trvá. Čas sme si skrátili nahrávaním posmrtných odkazov..(boli tam vraj medvede..jeden nikdy nevie)

Keď tu zrazu, z ničoho nič..a tu ľaľaho..zvoní telefón! Ten z „požičanej“ diskáčskej mikinky.“ Tomáš? Kde si? Už si tam???“ Tak..a nepriateľ prezradil sa. Už idúúú!

„Hady! Sú tu hady!!!!“ Asi bojový pokrik..a tu hľa vyskočil nebojácny nepriateľ z kríkov. Sme obkľúčení!!! Otvorila som okienko luxusnej búdky: "Budeme vyjednávať!!“ ,niekto z našej pevnosti..už si presne nepamätám kto, ale určite nejaký stratég sa tiež vyklonil aj s nepriateľovým mobiľom a zakričal mocným hlasom:
„ Máte 2 možnosti.....!“ buch buch tresk mobil mu vyletel z ruky a odvtedy ma zaliali slzy. Smútku.Ale nie. také milé!

-Škoda že som nemala kameru..mohol v ten deň vzniknúť celkom dobrý film. Asi tu píšem kraviny, viem to. Ale pre mňa sú to krásne veci. Naozaj. Bolo to také jedinečné, že to musím zaznamenať pre budúce generácie.
Aj to, ako nás zamkli a my sme mali poistku proti vandalom a odomkli sme sa..
aj to, ako nás Aďo naoko zamkol pri odchode z pevnosti lebo si myslel že sa odomkneme a nebolo to možné,
aj to, ako sme sa trepali naspäť po Nevoľníckom poli unavení a mĺkvi......plní nadšenia a energie do nového dňa, keď sa malo začať..také malé after.festivalové upratovanie.

Možno teraz totok tuná znie ako sťažovanie sa alebo čo. Neviem. Toto ma momentálne napadlo, možno to ešte obmením.a doplním info.. V každom prípade to boli nenormálne dni.
Keď som sa vrátila domov a prekročila som prah nášho domčeka, úplne ma prekvapili steny. Zostala som stáť. Steny. Štvorce obdĺžniky, v ktorých žijem.
Už to nebol život vonku, neobmedzený a nekonečný. Škoda..sloboda. .
Od teraz ju chcem mať všade, kam prídem. Nielen na konci júna!

//:Na Nevoľnom bola VOĽNOSŤ://

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu