30.11.1942
Milý Dávid!
Ešte neprešiel ani týždeň, čo si odišiel a už mi veľmi chýbaš. Snažím sa tráviť čas so Samom a učením, ale vždy na Teba myslím. Naša fotka je stále na mojom nočnom stolíku. Dívam sa na ňu, keď nemôžem v noci zaspať.
Bola som na večeri u Majerov. Pani Majerová sa na Teba pýtala. Peter vtedy skoro zhltol vidličku. Tá večera dopadla lepšie ako som čakala. Zistila som, že Petrova mama je oveľa milšia ako sa na prvý pohľad zdá.
Teta povedala, že dúfa, že budeš môcť na Vianoce prísť. Obľúbila si Ťa. Povedala o Tebe, že si veľmi inteligentný mladý muž.
Ako sa máš? Opíš mi Tvoj tábor, či ako mám nazvať to, kde teraz si a ľudí, ktorý sú Ti teraz na blízku.
Myslím na Teba.
Júlia
***
10.12.1942
Drahá Júlia,
kľudne môžeš toto miesto nazývať táborom. Nie je tu veľmi príjemne. Všade naokolo je dosť veľa blata a zvykne tu byť dosť zima.
Mám tu zopár priateľov. Jedným z nich je Róbert. Je to jediný človek ktorému na tomto mieste dôverujem. Teda okrem generála. Róbert má vyholenú hlavu a hnedé oči. Vraví, že je v čate už pol roka.
Chýbaš mi. Jedine Robovi som ukázal našu fotku a ten povedal, že od takého dievčaťa by ho nedostal ani pár volov. Zdieľa môj názor, že si neskutočne krásna. A to Ťa ešte nevidel na živo.
Musím Ti však povedať, vlastne napísať zlú správu. Na Vianoce asi neprídem. A ani na Samove narodeniny. Je mi to veľmi ľúto. Nechcel som tieto udalosti zmeškať.
Ale prídem hneď, ako budem môcť. A dúfam, že to už bude po tejto nezmyselnej vojne, že už nebudem musieť odísť.
Posielam ti tisíce bozkov
Tvoj Dávid
***
20.12.1942
Milý Dávid,
aj mne je ľúto že neprídeš a že si premeškal Samove narodeniny, rovnako ako jeho prvé kroky. Mám pocit, že čím je starší, tým viac sa Ti podobá. Myslím v tvári. Je skoro ako tvoja kópia.
Dostala som pozvanie na Vianočný ples, ale asi tam nepôjdem. Katka mi síce sľúbila, že sa o Tvojho bračeka postará, ale musela by som tam ísť s Petrom.
Mám sa dobre. Teda, až na to, že tu nie si. Rozmýšľam, že na sedemnáste narodeniny si nebudem želať nič, iba koniec vojny. myslíš, že stačí jedno sfúknutie sviečok? Asi nie. Ani keď som dieťa Vianoc.
Dúfam, že naozaj prídeš skoro. Veľmi Ťa chcem vidieť. Tvoje bozky mi chýbajú a naše rozhovory. Každú noc sa dívam na hviezdy. Predtým som to nerobievala. Katka povedala, že sa pri tom stále usmievam. Asi na tom niečo bude.
Každú noc sa mi sníva o Tvojich očiach. Asi zošaliem kým prídeš. Budeš ma potom ešte ľúbiť?
Myslím na Teba
Júlia
***
1.1.1943
Milá Júlia!
Neopováž sa pochybovať o tom, že by som Ťa mohol prestať ľúbiť.
Želám Ti všetko najlepšie k narodeninám, aj keď si ich oslávila už dávno.
Prepáč, že som Ti neodpísal skôr, ale mali sme tu rušné chvíle. Nemci zaútočili uprostred noci a..... Nenapíšem Ti čo všetko sa stalo. Som v poriadku. Na ruke mám pár stehov, ale nemusíš sa o mňa báť.
Generál mi povedal, že si myslí, že vojna sa už čoskoro skončí. Vraj Nemci už nemajú strelný prach. Poviem Ti, že pri tom útoku to tak nevyzeralo, ale s generálom sa hádať netreba.
Robovi poslali z domu koláče, lenže sa cestou rozpučili a nedali sa jesť, tak sme nimi ostreľovali Nemcov. Aspoň chvíľu bola zábava.
Napadla ich horda potkanov, ktorý sa rozhodli tie popučené koláče zjesť.
Pohľad na územie nikoho je odstrašujúci a preto často myslím, čo by sa stalo, keby som položil život za vlasť. Keby som zomrel za to čo verím a jednoducho by som tam zostal ležať.
Musel som tie myšlienky potlačiť, lebo ma z nich chytala depresia. Jeden desiatnik z roty mi povedal, že som najvtipnejší vojak na bojisku.
Ale už radšej skončím tento list. Je v ňom priveľa opisov toho, čo sa tu deje a nechcem k Vám prenášať tieto skutočnosti.
Ľúbim Ťa
Dávid
***
10.1.1943
Dávid!
Už nikdy viac nerozmýšľaj nad tým, že by si zomrel. Ja Ťa potrebujem. A aj Sam. Už začína rozprávať. Hovorí ee keď sa mu niečo nepozdáva a mňa volá Juju. Je rozkošný. Veľmi by som si želala aby si tu bol. Aby si to videl.
Bola som na ďalšej večeri u Majerov. Peter ma pozval na oslavu jeho narodenín. Musela som prijať. Nechcela som uraziť pani Majerovú.
Učenie mi ide dobre. Učiteľ hovorí, že som veľmi šikovná. Mám radosť ako malé dieťa. Ako Sam keď strčí ruky po lakte do polievky. Ešteže mu ju nedávame úplne horúcu.
Tá vojna by sa už naozaj mohla skončiť a bolo by mi úplne jedno z akého dôvodu.
Jediné, vďaka čomu moje dni nevyzerajú rovnako je Sam. Vždy ma niečím prekvapí. Každý večer mu čítam rozprávky. Poslúcha ma, ale väčšinou pred koncom zaspí.
Chýbaš mi, ale to asi vieš.
Posielam ti bozk
Júlia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár