Kajs
20. 2.febuára 2012 16:56
O tom, že niekedy nie je na škodu sedieť s blondínou, alebo ako som prišla na to, že všetci chceme mať problémy, ktoré nemáme
Mám spolužiačku. Nebudem ju menovať, pretože by bol risk, že si niekto spomenie, ako sa volá, povie jej, že je tu o nej blog, ona si ho prečíta, zaregistruje sa a moja anonymita bude v keli. Okej, vzhľadom na to, že tá čajka je aká je, celý tento scenár je veľmi nepravdepodobný, ale keďže si myslím, že bude lepšie ak neuvediem meno.
Všetci v škole, žiaci, profesori aj kuchárky, ju majú zafixovanú ako blondínu a darmo, že už je takmer rok bruneta, zrejme nikto nezabudne na jej peroxidovú hlavu.
Niet sa čomu čudovať. Napriek tomu, že táto slečna zrejme prišla o panenstvo skôr, ako konečne pochopila Pytagorovu vetu (aj keď nie je vylúčené, že ju stále nechápe), myslenie má stále pomerne detské.
Pri tom ako ona vyzerá by človek čakal, že vymenila kopec priateľov a asi aj áno, ale mala pomerne dlho trvajúci vzťah. Až do nedávna, keď sa so svojím priateľom rozišla.
Ja nemám v triede boh vie aké vzťahy, ale povedala by som, že so všetkými vychádzam dobre....no nedá sa povedať, že by som fakt rada mala viacej ako dve alebo tri svoje spolužiačky.
Táto dievčina patrí skôr k tým, ktoré by sme zaradili do kategórie obľúbené. Diskotéky a šminky jej nie sú cudzie a ja otvorene priznám, že som na diske v živote nebola. A ani mi to nejako extra nechýba. A keď sa namaľujem ja, pri nej vyzerám ako nenamaľovaná.
Nie, nejdem ju posudzovať. Nie je v mojej právomoci súdiť ľudí a ani to nechcem.....ale dnes, keď chýbala moja spolusediaca a táto osôbka si ku mne sadla, celá zničená, nedalo mi to opýtala som sa čo sa deje.....
Viem, cez víkend som napísala drísty o tom ako sa nemajú problémy hovoriť ľuďom a tak ďalej....ale ja som dosť empatický človek a viacero ľudí mi povedalo, že dokážem dosť dobre poradiť keď treba.
A tak sme sa rozprávali...nebol to rozhovor, ktorý by som ja považovala za nejako plodný ale spolužiačka vyzerala, že sa jej uľavilo....a tak sa spýtala či niečo trápi mňa... povedala som jej o svojom probléme, ale zvláštne bolo, že ona jediná z celej triedy (áno o mojom probléme vie celá trieda, keďže sa u nás nič neutají....a áno tej chorej spolusediacej som za to pekne vynadala) ma chápala.....nedávala mi rady, ako vykorčuľovať, ani mi nevravela čo by som mala robiť....jednoducho sa na mňa usmiala a povedala, bude dobre...a že by chcela mať môj problém....
A tak som prišla na to, že niekedy možno ani nie je dôležité, aby vám ľudia, ktorým vravíte o svojom probléme ponúkli riešenie, ale ide o to, aby vám povedali, že bude dobre. lebo pri problémoch často zabúdame na to, že môže byť aj dobre....
Rozhodla som sa nechať všetkému voľný priebeh a uvidíme....možno bude dobre a možno nie.....ale BUDE DOBRE.......pretože raz musí byť dobre.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
veronca17
20. 2.febuára 2012 19:50
@kajs nevadí že si tu časť nenapisala
Napíš svoj komentár