stála som na moste,
smutná a neskutočne sama
som premýšľala aké by to bolo,
prijať volanie tej priepaste.
Smutná a neskutočne sama
premýšľam, komu zveriť sa mám,
že občas vo svojich myšlienkach
podlieham tmám.
Smutná a neskutočne sama
snažím sa schovať vo vlastnom svete,
no čím som staršia, tým menej to pomáha,
veď viete.
Život je vraj tu a teraz
a ja sa ho musím naučiť žiť,
no som smutná a neskutočne sama,
tak prečo sa to mám naučiť?
Pomaly zapadám prachom zabudnutia,
nikto na mňa nemyslí.
Som smutná a neskutočne sama,
ako by ma každý opustil.
Čierna samota naplnila moje dni.
Nečakám, že ma niekto pochopí.
Tak aj ty, radšej na mňa zabudni.
Smutná.
A neskutočne sama.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár