Mnohí ľudia v dnešnej dobe, žiaľ, nevedia, čo je to láska...
Na ulici vidíme 13-ročného chlapca, ktorý vedie za ruku slečnu svojho veku v rifľovej mini a tričku, ktoré odhaľuje aj to, čo toto dievča ešte nemá... O čom sa rozprávajú? Milujem ťa. Nie, ja ťa milujem viac. Nie, nie, to ja teba... Bullshit. Takto plytvať slovom milovať...
Na ďalšej ulici vidíme muža s kyticou ruží, ktorú kúpil na ročné výročie svojej drahej, na ktorú už netrpezlivo čaká. Asi pôjdu na večeru. Alebo do divadla? Ktovie... On vie, že ona je dokonalá a ona vidí muža bez chýb... Presne takého, akého chcela...
O kúsok ďalej vidíme pár maturantov, túliacich sa k sebe, pretože vonku je už zima. Šepkajú si nežné slová, ústa si vzájomne zasýpajú božtekmi a sú šťastní... Predstavujú si, že takto to bude už navždy...
O pol roka prechádzame tou istou ulicou... Čo vidíme?
Tá 13-ročná slečna už "miluje" niekoho iného... Žena z výročia odchádza s plačom z partnerovho bytu... Pohádali sa! Zasa! A kvôli takej hlúposti... V poslednej dobe sa to stáva čoraz častejšie... Ako to je možné? Veď on mal byť dokonalý... A maturanti? Dievča sa pozerá na chlapca so slzami v očiach... "Ako si mohol ísť radšej na pivo s chalanmi ako ku mne? A prečo si nedvíhal mobil?... Nie... Nemal si ho vybitý... Vypol si ho... Bol si tam s inou?"
Toto je láska?
Kdeže. Kedy nám konečne dôjde, že prvé mesiace (alebo prvé 2 roky) vzťahu nie sú láska? Zamilovanosť. To je ono. Dokonalý partner. Srdiečka v očiach. Žiadne hádky. Nezáujem o okolitý svet. Motýliky v brušku. Neustále pusinkovanie. Dlhé nočné telefonáty na úkor spánku... Toto všetko je zamilovanosť, krásna... Ale nezlučiteľná s bežným životom. Nereálna. A hlavne- krátka.
A kde je teda láska? V uvarení čaju chorej priateľke, ktorá nemá make up a je biela ako stena. Vôbec nie je dokonalá. V obviazaní priateľovho vyvrtnutého členku. V hádkach, ktoré sú už síce trochu bežné, no vždy nakoniec skončia udobrením a bozkom. V prinesení vody drahému, ktorý to včera večer prehnal s pivom. To je láska... Hovorí sa, že najšťastnejšie páry tvoria najlepší priatelia.
Dovoľte svojmu partnerovi (partnerke), aby sa stal človekom- reálnym, vašim najlepším priateľom, miesto toho, aby bol predstavou ideálu, ktorý opustíte, keď zistíte, že partner ideálny nikdy nebol a čo viac- ani nikdy nebude...
Nechajte lásku byť vzťahom medzi ľuďmi, nie medzi predstavami... Urobte lásku reálnou...
A potom sa prejdete po tej istej ulici... A čo uvidíte? Pár dôchodcov držiacich sa za ruky a pomaly kráčajúcich popraskaným chodníkom.Tak ako spolu už toľko rokov kráčajú životom. Paradoxne, často tiež popraskaným. Muža, ktorý už nemá kvetiny, ale ide domov z práce- nervózny a spotený, pretože trčal hodinu v zápche s pokazenou klimatizáciou... No aj tak ho doma čaká žena... Žena, ktorá už dávno nemusí nosiť mejkap a dokonalý účes zakaždým, keď má stretnúť svojho drahého... Žena, ktorej sa posťažuje, aký bol dnešný deň neznesiteľný, s ktorou si pozrie film a nakoniec pri nej zaspí...
A vtedy uvidíte, čo je to milovať...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
tasha5
30. 5.mája 2012 01:42
kráááááásne, ale kamoska ma toho svojho uz 2roky a mesiac a furt rovnako, cize su vynimky ,i ked ...
2
no výnimky sú ale skôr mi šlo o to ukázať na to, že nikdy to nie je také ako na začiatku celý život...
aa ďakujem
aa ďakujem
5
Je to veľmi veľmi pekne napísaný blog !!!
No je pravda že najťažšie je presne odhadnúť, kto má byť ten s kým prežiješ zbytok života. Naozaj ťažká voľba v 21.storočí, no ale zato krásny blog
No je pravda že najťažšie je presne odhadnúť, kto má byť ten s kým prežiješ zbytok života. Naozaj ťažká voľba v 21.storočí, no ale zato krásny blog
Napíš svoj komentár