Učila som sa písať malé EF

Dnes poobede som mala chvíľku času. Mám rada také prázdne minúty, keď by som toho mala robiť toľko, ale ja sa aj tak pustím do tej najnepodstanejšej, najbezvýznamnejšej činnosti. Lenže keď mňa to tak baví. A neviem si pomôcť.

Tak dnes som už bola taká zúfala a zasa toľko času som nemala, tak som si tak pomyslela, že dnes sa naučím písať malé písané efko. Toto ma tak napadlo dnes na fyzike, lebo stále frekvencia sem, frekvencia tam a ja neviem písať malé efko a moje lastovičie efká sa mi už nepáčili. Hoci mi šetrili čas, nepáčili sa mi.

A vždy predtým sa mi páčili, lebo boli také originálne. Boli také KATovské. Také efká nepísal nikto. Len ja.
Tak som sa dnes vylihujúc na mojej pohodlnej sedačke, s ceruzkou v ruke a celým nažhaveným papierom čakajúc na milión mojich nevydarených efiek začala čarbať efká. Ale také príkladové som chcela. Problém bol v tom, že som si ani len nemala skade odkukať, že ako má to "príkladové" efko vyzerať.

Jediné čo ma počas celej "svojej" chvíle písanie efiek viedlo bolo to, že som vedela, že vždy tam pri tej dolnej slučke opačne odbáčam. Toto pravidlo u mňa však bolo zakódované už roky. A ja som to chcela zmeniť.

Pripadalo mi to tak, ako keď ľaváka silou mocou chcete naučiť písať pravou rukou. Potom ten pravý ľavák alebo ľavý pravák (? ! ) utrpí nejaké psychické poruchy, ako napríklad zajakávanie.
Ja som tak dopadnúť nechcela.

Tak som si tie správne písané efká ešte párkrát precvičila a rozhodla som sa, že radšej ostanem pri tých svojich. Šetria mi predsa čas.

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu