Pamätám si dni,
keď si bol celkom iný.
Pamätám si časy,
ktoré sú už zmenené nawždy.
Boli sme twojím wšetkým,
wšetkým, čo si mal.
No teraz sme towar pre teba samozrejmý,
swoju lásku,pre nás určenú, si okoliu rozdal.
Naspäť to už newrátiš,
možno by si zmýšľal inak,
keby si wedel,že nás postupne raz a nawždy stratíš.
My dwaja sme chceli len, aby si bol pyšný,
ona len chcela byť milowaná,
no nikdy si na nás nemal čas zwyšný,
a tak twoja rodina ostala opustená.
Prečo sa teraz diwíš,že utekáme?
Že máme wlastné žiwoty?
Nechcem teraz písať,
ako weľmi ťa nenáwidím,
lenže my swoje žiwoty nebudeme ako ty míňať,
lenže ja už len nás troch,bez teba,wždy widím.
Keď to raz skončíme,
a ty budeš nútený nad sebou sa zamyslieť,
do nowého,šťastného žiwota skočíme,
že si ostal sám,snáď si to už wieš domyslieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár