Ako to býva, rozbalili sa darčeky (aj môj kaktus a nasilu sme sa zo všetkého tešili. Ptm sme na balkóne napodobňovali postihnutých. Predtým, ako ma odsúdite, viem, že je to strašné a som maximálne neúctivá, ale tak v podaní Stells to bolo číslo.
Vonku sme si pobehali so psíkom, čo je prvý pes, teda fenka, čo ma nepokúsal a ani sa o to nesnažil.. Takže sa lepším trošku jej páchlo z úst.... a fakt poslúchala... Lenže keď sme jedli tortu a koláče, obsmrdála tam... Len tak mimochodom, ten koláč bolo hrozne hrozne chutný: piškótové cesto, poleva a na tom jahody... Milujem jahody
Už som si myslela, že jaká super oslava... Ale muselo to niečo pokaziť... Konkrétne mi Stells "odondila" kožu pri nechte na malíčku.... Museli sme sa ponáhľať domov, inak by bolo zle... Tak som sa za 5 minút prezliekla a ešte s jednou kamkou sme išli takou rýchlosťou, že ma začalo bolieť brucho...
Od Rominho domu to bolo ďaleko, lenže o nebolo všetko. Ten autobus zastal na jendom konci dediny, a ja bývam na druhom. Tak sme si to pekne vyšľapali hore kopcom a do ksichtu mi pražilo slniečko. Doma som si umyla hlavu zo všetkej tej hávede. A ako toto píšem sa mi pomaly schne...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár