Toto je pokkračovanie časti uvodik, please, hodnoťte.
31.12., Pondelok, Silvester
Bola som na super magapárty kde ma balilo asi 50 chalanov a stretla som toho pravého...Žartujem. Kým sa celé Slovensko ožieralo a strieľalo petardy pričom prišlo o sluch aj niektoré končatiny, ja som v pyžame vegetovala pri silvestrovskom programe, ktorý je vhodný len pre mentálne retardovaných a mojich rodičov. Pričom som si asi päťkrát vypočula otázku mojej mamy: ,,Prečo nejdeš von a nezabavíš sa?" Neodpovedala som. Mohla som snáď povedať že je to preto že som blbá, škaredá a nudná takže nemám žiadnych priateľov? Keďže nie, rozhodla som sa aspoň neklamať. Ako hovorí moja babka: ,,Je to hriech." Keď odbila polnoc, otec tresol šampanským, korok vystrelil a pristál mi priamo na hlave. Super! Ešte šťastie že je už po tomto mizernom dni. Začínam nový rok a môj neomylný inštinkt mi hovorí že bude ešte horší ako tento. Teda ak sa to vôbec dá.

1.1., Utorok, Nový rok, Deň vzniku SR, Filoména
Som asi jediný človek pod 30 rokov čo dnes nemá opicu. Žijem život dôchodcu. Vždy som bola predčasne vyspelá. Ale má to aj výhodu. Namiesto toho aby som kľačala nad záchodom a vydávala nechutné zvuky, ležím na gauči a sledujem novoročný TV program. Keďže všetci sedia na WC, vrátane ľudí z telky, program je ešte horší ako včera. Ale čo ja? Prečo nikto nemyslí na takých ako som ja? A ešte mi aj mama celý deň opakuje: ,,Ako na Nový rok, tak po celý rok, miláčik. Prečo sa nejdeš aspoň prejsť?" Kiežby nastala prírodná katastrofa aby mi už nemohla hovoriť že mám niekam ísť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár