Len aby som vysvetlila, momentalne pracujem na novom romane a preto sem chcem davat hlavne kusky z neho. Bolo by super keby niekto napisal co si o tom vlastne myslí. Tu je uvod mojej knihy:

Volám sa Laura (Lala) Kirtonová. Mám 19 rokov a nerobím nič. Robila som prijímačky na právo ale neprijali ma. Možno preto že som sa vôbec neučila. Ani som tam veľmi ísť nechcela ale rodičia trvali na tom že niekam ísť musím a toto mi pripadala ako najlepšia možnosť. Na práve nie je matika. Ale teraz je to fuk, nechodím tam. Na brigádu nepôjdem ani za svet, cítila by som sa strašne trápne. Žiadať niekde o prácu a potom tam tráviť celé hodiny? Nie, ďakujem. Ale z toho vyplíva že nemám čo robiť. Sedím teda na gauči a sledujem TV. A samozrejme, jem. Nie je to také zlé.
Ďalší problém je, že nemám priateľa a ani som nikdy nemala. Je to asi tým že som škaredá, hlúpa a nudná takže nikto nemá chuť so mnou chodiť. Ale má to aj svoje výhody, nemusím si dávať pozor ako vyzerám. Nech som robila čokoľvek, nikdy to nemalo výsledok. A na dôvažok nemám ani kamarátov. ak nerátam tých pár báb čo za mnou prídu keď potrebujú vypočuť. Celé dni sedím doma a vegetujem.
Jeden taký klasický deň mi rodičia oznámili že odchádzam na rok do Anglicka. Vrámci nejakého projektu budem bývať v domčeku spolu s ôsmimi ľuďmi v mojom veku. Je to naprosto otrasná predstava! Kopa rozosmiatych dievčat sa hneď popáruje s peknými chlapcami a ja tam budem osamotená s prezývkou ,,Divná". A k tomu neviem po anglicky. Dobre, učila som sa v škole ale poznáte predsa našu výuku. Takže budem ešte aj za debila. Keď som už nejako strávila túto informáciu, povedali mi že budem pracovať v kaviarni. Spomínala som už že nenávidím brigády. A ešte ako čašníčka! Stavím sa že rozbijem všetok riad čo mi dajú do rúk, takže budem vyhodená a odoslaná späť na Slovensko. A úplne ma dorazila informácia že budem chodiť do kurzu angličtiny. V preklade: keď sa nebudem strápňovať v kaviarni, budem sa strápňovať v kurze svojimi úbohými znalosťami. Snažila som sa odporovať že si chcem užiť bezstarostnú mladosť ale mama ma dostala slovami: ,,Ty si neužívaš mladosť, miláčik, ale ju premárňuješ." No dobre. Ale ručím za to že do mesiaca som späť!

Pokračovanie nabudúce

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
zwejka  21. 8. 2008 18:53
ja len ze dala si to sem 2 krat, tak jeden z tych blogov zmaz
 fotka
martinez  21. 8. 2008 19:07
Nie som románopisec a ani veľa románov nečítam. Sústreďujem sa skôr na nižšie a zábavnejšie štýly, takže môj názor ber "s rezervou."

Myslím si, že aj keď z toho chceš mať novodobý román, chcelo by to trošku vyšší štýl písania.

Téma je super, ideš na to dobre, len treba mierne zmeniť jazyk.
Napíš svoj komentár