Vyšla na balkón. Bez deky či bundy. Len v pyžame, ktoré jej mama doniesla pred Štedrým večerom. Bola sama. Stále. Nemohla to vydržať. Toľko krát chcela plakať, ale stále jej v tom niečo bránilo.
Ako tak pozorovala obzor premietala si svoj doterajší život. Mala 14 rokov. Detstvo prežila prevažne v nemocnici.
Infúzie, injekcie, vyšetrenia, nemocničné lôžká sa stali neodmysliteľnou súčasťou jej života. Nevládala. Využila, že je sama a rozplakala sa. Teraz nemusela hrať pred svojimi rodičmi, že je silná. Nemusela všetkým hovoriť, že to bude dobré. Mala pocit akoby jej slzy vietor premenil na maličké kúsky ľadu. Pery mala celé modré a celým jej telom prebehovala triaška. Hoci si postupne necítila prsty na rukách, stále stála na balkóne a plakala. Bolo jej ľúto rodiny. Vedela, že rodina trpela len kvôli nej. Myslela si, že je omylom prírody.
Vtedy začal fúkať vietor silnejšie a bola väčšia zima. Modlila sa. Prosila o odpustenie. Ako keby vedela, že prišla jej chvíľa. Bolo až príliš veľké ticho. Cez zamrznuté pery si spievala Tichú noc. Keď dokončila prvú slohu, spadla na zem a zavrela oči, s úsmevom na perách.
Na druhý deň ju sestričky našli na balkóne celú studenú. Snažili sa ju oživovať, zabalili ju do diek, no nepomohlo.
Dátum smrti : 25.12.
Čas smrti : 02:15
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
depropex
8. 11.novembra 2009 18:32
pekné, smutné. Nech si to dievča skúsi nájsť chlapca pre ktorého bude žiť, predtým než sa zabije
Napíš svoj komentár