Mala som to"šťastie" a bola som okradnutá

No a zasa je tu blog, v ktorom si vylejem dušu.

Včera ( 25.11 ) som mala meniny tak som zašla aj s kamarátkou do mesta, osláviť a rozbiť moje "zarobené" peniaze. V meste som minula navonok dosť peňazí, ale ostalo mi kopec "drobných" ( tým myslím 2 a 1 eurovky )
Dnes ( 26.11 ) sme s triedou ( ako deviataci ) boli na veľtrhoch - program o SŠ. Zobrala som si peniaze, povedala som si, že možno mi ich bude treba. Trebalo. Kúpila som si voňavku a chcela som aj riasenku. Nechcela som si zobrať obe "veľmi" potrebné veci a tým rozbiť aj to posledné peniaze čo som mala. Zobrala som si len voňavku. Platila som poslednou papierovou bankovkou čo som mala, predavačka mi ( pochopiteľne ) vydala samé drobáky. Mala som tam dokopy 15 eur ( v drobných ).
Šli sme napäť do školy a mali sme telesnú. Veci -aj peňaženku- som si nechala v šatni. Celá telesná prebehla super, hrali sme badminton, kde som vyhrávala nad svojim spolužiakom. Po telesnej šiel každí domov, len ja a moja spolužiačka -Julka sme ostali v škole, pretože sme sa potrebovali rozprávať s našou slovenčinárkou. Čakali sme v triede -dlho, učiteľka meškala- a mňa napadlo, že si pôjdem ešte raz pre istotu spočítať peniaze. Pozrela som sa do peňaženky a myslela som, že dostanem infarkt. Mala som tam 6 eúr.
"Ehm Juli. Okradli ma." Dostala som zo seba.
S Julkou sme šli ku našej triednej.
"Vy viete, kto to bol? " Opýtala sa.
"Myslím, že Soňa. Cez hodinu som ju v telocvični nevidela." Odpovedala som jej.
"Och. Autobus im ide okolo 40. No stíhame, poďme rýchlo pôjdeme autom."
Šli sme autom -musím podotknúť, že naša učiteľka nie je veľmi dobrá šoférka- a našli sme Soňu.
Naštvaná učiteľka kričala na Soňu -všetci prítomní mali dobré divadlo-, že buď pôjde s nami, alebo zavolá políciu. Nakoniec asi po 5 minútach šla s nami.
Prišli sme do školy, zástupkyňa aj riaditeľka si z toho urobili 2 hodinový pohovor, v ktorom som sa cítila ako zločinec. Soňa si vymyslela srdcervúdcu historku, že cigánky sa jej vyhrážali. Priznám sa, že som jej uverila - na chvíľu.
Potom prišiel jej otec, s ktorého som mala taký strach, že čo len niečo povedal, strhla som sa. U riaditeľky sa preberalo všetko. Od krádeži až po papuľovanie.
Nakoniec to riaditeľka ukončila tak, že ak sa neprizná ( aj k iným veciam, ktoré ma na rováši ) tak ju vyhodí zo školy a zavolá políciu. Jej otec mal však menej trpezlivosti. Sám chcel volať políciu i povedal riaditeľke nech ju vylúči.
Riaditeľka sa s ním chcela ešte porozprávať, tak nás vyzvala by sme šli na chodbu. Po pol hodine si uvedomila, že som tam, že moja prítomnosť je už nepotrebná a pustila ma domov.

Teraz mám veľkú chuť zožrať tú 300 gramovú Milku čo mi leží v šuflíku.

 Denník

2 0 0 0 1

Komentuj

Komenty k blogu