Rolničky, stromček, kapor, darčeky...Zabudnite na to! Teraz je čas zrekapitulovať si preplnené obchody, zrážanie s vozíkmi, prázdne peňaženky a vražedne málo času! Toto je moja osobná rekapitulácia predvianočného šialenstva ktoré som zažila v uliaciach.
(Musím dodať že to nie sú len moje zážitky ale aj zážitky mojej rodiny, priateľov a nepriateľov, z tohoto som stvorila fiktívnu hrdinku Karolínu. Dúfam že sa vám to bude páčiť.)

12.9.08 S kamarátkou Soňou sme išli na nedeľné stretko do Tesca. Však poznáte, chodenie okolo regálov, žrádlo a keci. Klasika. Dnes to nebolo iné. Kúpila som si jedno DVD na ktorom je najhorší film desaťročia. To som ale zistila až teraz, keď som si ho pozrela. Neverili by ste ale že už majú vianočnú atmosféru. Hneď pri vchode som narazila na plagáty s nápismi: ,,Vianoce sa blížia!", ,,Už viete čo chcete od Ježiška?" Hrôza! A uprostred toho ľudia v letných šatoch. (Ja som mala na sebe tie krásne letné šaty, Soňa sa so mnou nemohla porovnávať.) Proste šialenstvo. Nechápem čo chcú, snáď si nemyslia že myslíme na Vianoce už teraz!

20.11.08. Od zajtra začínam s nákupom vianočných darčekov. Cieľ: vyhnúť sa davovej psychóze v posledných dňoch pred veľkým treskom (t.j. pred Štedrým dňom). Neviem ako vy ale ja budem 23.12 pokojne pozerať telku.

2.12.08
Počet zakúpených darčekov: 0
Mám toho hrozne veľa, chodím do školy, na kurzy angličtiny a ešte aj pomáham doma, takže sa nedá čudovať že ešte darčeky nemám, nie? Ale od zajtra začínam naostro. 23.12. pozerám telku! Fakt!

19.12.08
Počet zakúpených darčekov: 0
No dobre, davovej psychóze sa síce nevyhnem ale tá najhoršia to ešte nebude. Od zajtra nakupujem!

20.12.08
09:20 - vyrážam na nákupy, smer: Polus, Aupark, Avion, Tesco.
10:35 - miesto: WC v Poluse. Skrývam sa tu pred matkami s deťmi, zúrivými nakupujúcimi a nedostatkom tovaru. Fakt! Je to tu úplna džungľa, už len čakám kedy na mňa zaútočia zúriace opice. A ak nezaútočia ony, tak krokodíly. Už vidím ako jeden vyskakuje z umyvadla.
Obchody sú úplne strašné. Ak v nich je nejaký tovar, cez tie davy ľudí som ho nezahliadla.
10:50 - po opustení úkrytu som našla dva prázdne obchody:
1. obchod so súčiastkami k lietadlám
2. obchod ponúkajúci umelé časti ľudského tela
Neviem či robím dobre ale rozhodlasom sa nič z toho nekúpiť. Posledné čo potrebujem je, aby ma pod stromčekom umlátili na smrť umelou nohou/rukou.
17:20 - odchádzam domov. Práve som si uvedomila že vôbec neviem čo chcem kúpiť. A to pre nikoho! Takže: najskôr to zistím a potom sa sem vrátim s presným zoznamom. Unáhlené kroky v mojom prípade nikam nevedú.
Počet zakúpených darčekov: 0 (cení sa aj pokus?)

21.12.08
05:20 - už som na nohách (môj osobný rekord). Najskôr zistím čo si želá k Vianociam brat. Má 6 rokov a také deti zvyčajne píšu Ježiškovi (neviem stopercentne či píše aj on, toľko som sa mu nevenovala).
09:10 - môj brat Ježiškovi nepíše. Má to jednoduchý dôvod: chce darček odomňa, nie od Ježiška. Keď som sa ho spýtala čo chce od Ježiška, povedal mi: ,,Nebuď trápna, ségra. Aj malé decko vie že Ježišo neexistuje. Naši ti to ešte nepovedali?"
Jasné že mi to povedali! V deň keď sa rozhodli že chcú odomňa vianočný darček!
,,A čo by si chcel?", rezignovane som sa opýtala.
,,Tebe to môžem povedať Kaja," povedal mi dôverne, ,,Ja...by som chcel guľomet. Rodičom som to nepovedal ale ty mi ho kúpiš, však?"
Skôr ako som, mohla namietať, hodil sa mi okolo krku a ďakoval. Rada by som mu vyhovela ale nie som si istá či nie je snaha zohnať funkčný guľomet trestná. A cely predbežného zadržania obchádza Ježiško veľkým oblúkom.
10:15 - otec - na moju otázku čo chce odpovedal: ,,Mercedes."
,,A niečo čo by som ti mohla kúpiť?", opýtala som sa.
,,Ja naozaj nič nechcem, Karolínka," odpovedal mi a postrapatil mi vlasy (robila som všetko preto aby boli učesané, ,,Kúpim si niečo pekné."
Ja by som si rada kúpila niečo pekné ale pod stromčekom by vyzeralo divnme keby si tam moja rodina nič nenašla a ja by som kúpila darčeky sebe samej. A on sám by bol potom elé sviatky urazený.
10:31 - mama - tiež nechce nič, okrem toho krásneho kožuhu od Diora. Dobrá správa: nechce aby som jej ho kúpila. Zlá správa: nechce ani nič iné. Tá istá schéma ako u otca. Prečo nemohla poveda´t že chce nové varechy alebo čosi také?!
12:05 - Našla som svoje novoročné predsavzatia. Medzi nimi bolo aj: ,,Na ďalšie Vianoce kúpim každému niečo čo sa mu bude páčiť a čo bude zároveň užitočné." Dobré sci-fi! Z užitočných darov nikdy nikto nadšený nebol.
Myslím, že by bolo omnoho lepšie keby si darček kupoval každý pre seba. inak je to metódou pokusov a omylov. Už teraz sa desím čo kúpia mne. Človek sa potom musí hlúpo tváriť, akoby sa naozaj tešil. Prečo si teda nekupujeme darčeky sami pre seba? Pretože sme takí sprostí že si myslíme že je lepšie nechat sa prekvapiť (t.j. vytočiť do bezvedomia).
počet zakúpených darčekov: 0

Pokračovanie nabudúce (t.j. zajtra)

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár