Ublížil mi strašné moc, pustila som ho pod moju kožu asi príliš skoro, spávala som s ním, verila som mu, zdôverovala som sa mu a on z ničoho nič, z jedného dňa na druhý ma odkopol ako handru, viac nezavolal, nezdvihol telefón. Všetko by som to nezvládala až tak zle, keby mi vysvetlil čo sa deje, ale takto bez vysvetlenia, bezdôvodne. Deň pred tým mi vyznával lásku a všetko vyzeralo v najlepšom poriadku. Dlho som nevedela, čo bolo vo veci, až po 3 mesiacoch som dostala vysvetlenie .... chabé. Čí pravdivé neviem, ale za tie tri mesiace som si snažila nájsť sama spôsob, ako sa s tým všetkým vyrovnať, ako zabudnúť... A najlepší spôsob, ako zabudnúť na jedného chlapa, je nájsť si druhého...
Prišiel nečakane, rýchlo ako hurikán, valil sa do môjho života ešte rýchlejšie, ako ten predošlí. Do srdca, do mojej rodiny, do mňa vnikol ešte rýchlejšie, ako som chcela a plánovala. Ževraj sa človek poučí z vlastných chýb. Neviem ešte koľko ich musím urobiť, aby som sa poučila. Tato krásna rozprávka tiež netrvala dlho, neklapalo to. Nemali sme na seba čas, postupom čašu som cítila z jeho strany odmeranosť a nezáujem. Čo ma ničilo. Potrebovala som cítiť lásku, bezpečie a pocit, že niekto ma ma rád a záleží mu na mne, že nie som handra na odhodenie, že som viac, ako sa ku mne správajú... OK rozišli sme sa, doteraz mi tvrdí, že ma má rád a podobné bláboly. Snaží sa byť kamarát. Ja len viem, že ma nemá rád, tak ako to potrebujem ja. Stále čakám nenaplnená láskou, čakám na niekoho, kto by ma vedel milovať a to všetko mi dať. Kto by ma pomiloval, tak že by som ráno nevládala ani vstať, že by som toľkú lásku už nevládala ani primať, že by som jej mala veľa na rozdávanie.... čakám
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár