Rada spomínam na naše krásne chvíle, na tie pocity, pred tým pre mňa nepoznané. Rada spomínam na tie nežné dotyky a to krásne milovanie. Prežívala som nás tak intenzívne, ako nikdy pred tým s nikým. Pred nami som bola citová panna, tak intenzívnu lásku som nikdy ešte nezažila. Ale to ti neberie právo ma teraz prepadnúť a vryť sa mi opäť do života. Vyhnala som ťa z mojej hlavy, zo srdca, dotyky som zmyla niekým iným, bolesť zase časom. Nie si tu viac vítaný. Môžeme ísť na pohár vína, pokecať ako starí známi, tváriť sa, že nič sa nestalo a všetko je ok, ale nechci viac, už viac zo seba ti nedokážem dať. Už svoju hrdosť neodhodím, ani sa viac nezlomím. Si minulosť, na ktorú občas rada spomínam. Si skúsenosť ukrytá v mojej obľúbenej vráske. Si ako ten obraz, čo je pekný a hodí sa mi do spálne, ale už nik nevie, čo znamená.
Sladké slová, ktoré hovoríš, už nenašli svoj cieľ v mojich ušiach. Už viem, že nie som tvoj typ. Už viem, že chceš len jednu romantickú noc, aby si mohol zabudnúť na ňu. Nie ďakujem, ja už viac nie som spôsob tvojho zabúdania, ale našla som spôsob, ako zabudnúť na teba. Napriek tomu vždy budeš patriť do môjho života.
Si zbabelec, možno preto som ťa tak ľúbila, si slaboch a možno preto som chcela, aby si ma ochraňoval, si klamár a možno preto som hľadala v tebe pravdu, si... Kto vlastne si? Ani teraz po toľkých rokoch to netuším. Niečo ma k tebe stále ťahá, niečo mi prikazuje stále o tebe premýšľať, niečo ma núti každého k tebe prirovnávať. Ale jedno už viem, že ty si len moja láska, ktorá je romantická, lebo nikdy nebola naplnená. Možno to je moja odpoveď.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár