Dnes som bola poobedovať s jedným kamarátom. No a ako sme tak kecali, zrazu sa počujem, ako vyslovím: „Veď žijeme len raz.“ ako reakciu na danú tému. /Snažím sa spomenúť o čom bola reč, ale nepamätám si./ On na mňa tak skúmavo pozrel a potom prikývol: „Ja s tým plne súhlasím a ty?“ Aby nie, ten chlap je riadny pracháč a užíva si života a svojich peňazí plnými dúškami. Venuje sa drahým športom a asi nie je nič, čo nevyskúšal, alebo nemal /aspoň, čo sa týka materiálnych vecí/.
No a to ma prinútilo sa nad tým všetkým zamyslieť.
Som mladá, sigle a dúfam, že aj celkom pohlavná, milujem zábavu, nové miesta, ľudí, neznášam stereotyp, nudu, stále to isté a ľudí, ktorí by neustále len spali, keď sa má ísť žiť. To momentálne hovorím o mojich kamarátkach.
Blíži sa víkend, ako vždy idem so svojimi naj kamoškami na drinka. Väčšinou je to vždy v tom istom podniku s tými istými čašníčkami, v tom istom nudnom, vymretom meste. Ako fajn, zvládnem to, veď sú to moje naj kamošky, tak tu nudu strpím, ale potom s nádejou čakám, že sa niečo vymyslí a pôjde žiť. Treba si zbaliť ďalšieho hezouna do zbierky. Potrebujem niekoho nového, kto mi bude zväčšovať sebavedomie. A hlavne chcem vyvetrať tú novú blúzu, čo som si včera kúpila.... No a keď moja nádej sa zväčšuje a zväčšuje, tak zrazu počujem jednu kamošku ako v sobotu večer po unudenom piatkovom večeri a po dlhom nudnom stereotypnom pracovnom týždni v Sony na páse povie: „Ja idem domov spať.“ No tak to je rana priamo do srdca, ak tam nádeje sídlia vôbec.
Keď si predstavím ďalší večer strávený s našimi doma pri telke alebo na internete, ma porazí. Ako niekto môže žiť virtuálny život, keď ten reálny je tak krásny, skutočný a oveľa vzrušujúcejší.... Myšlienka, že sa pripravujem o nové známosti, kontakty, zábavu, tanec, obdiv chlapov, smiech, nevinne flirtovanie a kto vie ešte o aké iné príhody ma ide roztrhnúť. Hej myšlienka, že ďalší deň môjho života bude naplnení nudou, alebo nič nerobením aaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!
Och, už som si spomenula v akej súvislosti som tú vetu vyslovila. S kamarátom sme po výdatnom obede išli k nemu do firmy na kávičku. Pozerali sme pri dúškach kávy televízor, konkrétne playmate. Prišla téma na umelé slečinky, čo sa starajú o starého páprdu, ale je im super majú srandu, zažívajú zábavu a je o nich postarané a ja na to: „veď žijeme len raz“, ale v duchu som si myslela, „ale odtiaľ potiaľ, radšej sa budem nudiť doma, ako sa takto strapňovať kvôli zábave a peniazom pred celým svetom, robiť zo seba hlúpu, upípanu blondýnečku v ružových šatkách, v ktorých by aj päť ročné dievčatko vyzeralo smiešne.
Čo z toho vyplýva? Zábava je fajn, ale v rámci únosnosti. Nikdy by som sa kvôli nej nezapredávala a ponižovala. Tak naplnený život zábavou fakt nepotrebujem.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
xmimix  3. 2. 2009 02:09
Som mladá, sigle a dúfam, že aj celkom pohlavná,
Nemyslela si pohladná?xD Strasne ma to rozosmialo dakujem fakt
Napíš svoj komentár