Dnes....Dnes je ten deň, keď som sa rozhodla, že zmením svoj život o 180 stupňov. Nechápem, prečo mi to tak príšerne dlho trvalo.
Možno som si len nechcela pripustiť, že tie falošné predstavy o ľuďoch, ktorí ma obklopujú, sú naozaj len a len klam.
Vždy som podvedome tušila, že nič nieje v skutočnosti také, ako to vyzerá. Samozrejme, kto by si chcel pripustiť, že jeho..nazvime to znesiteľný svet, je len totálna fraška.
Predsa len, je jednoduchšie žiť vo svete plnom ilúzii a milosrdných klamstiev. Kde všetko to "zlé" prekryje maska jemnej, no často gigantickej lži.
Lenže mňa už v takom svete nebaví existovať. A tak som si povedala DOSŤ!
A na rad prišlo urovnávanie si myšlienok, usporiadanie si toho svojho malého života a prehodnotenie, o čo sa oplatí snažiť a čo vyhodiť do imaginárneho smetného koša.
V prvom rade som sa rozhodla odstrániť povrchné známosti. Viete, tie typy ľudí, ktorí si vás pridajú na FB, raz za čas sa vám pozdravia v meste, ale popravde, nikdy ste s nimi neprehodili pár viet, neviete o nich nič (teda okrem ich úchvatných statusov, ktoré nie sú ani len z polovice pravdivé) a pravdupovediac, sú vám ukradnutí.
Potom prišli na rad tí, ktorí sa dokážu človeku smiať do tváre a za chrbtom z neho urobia tú najšpinavšiu handru. Áno, oni fakt patria do toho pomysleného smetného koša. Naozaj v živote nepotrebujem faloš a pretvárku, tú si môžem dopriať v nejakom americkom teenagerskom braku, alebo si proste kúpim tuctové In-ko, a o "zábavu" mám postarané.
V neposlednom rade sem patria ľudia, s ktorými som si čo-to preskákala, ale v tejto dobe o nich nemám žiadne správy. Takpovediac, sú mi ukradnutí rovnako, ako som ja ukradnutá im. Kruté? Nemyslím si. V tomto prípade je to len a len dobré riešenie.

A teraz nastáva čas rozhodnúť sa, koho si v tom živote chcem ponechať. Áno, vyjadrujem sa materialisticky, ale myslím si, že v danej dobe to inak asi ani nejde. A je len otázkou času, kedy sa bežnou činnosťou stane kupovanie si kamarátov. Netvrdím, že som za. Odsudzujem to, hnusí sa mi to, je mi z toho na grc. Ale tím iným, poniektorým, ostatným...nazvime ich hocijak..to príde úplne prirodzené. Rovnako prirodzené, ako si ráno umývajú zuby.

A predpokladám, že toto rozhodovanie mi bude trvať oveľa, oveľa dlhšie. Prečo? Pretože len čas ukáže, o koho sa takpovediac oplatí bojovať, a koho je jednoduchšie poslať kade ľahšie. Snáď tie rozhodnutia budú správne...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár