PROLÓG
Čo nasleduje po tom, ako navždy opustíme tento svet? Putujeme do pekla, alebo do neba? Ostávame na zemi ako blúdiace duše, rovnako ako v seriály s Melindou Gordonovou? Bude nám nejaká brunetka pomáhať rozlúčiť sa a putovať do „svetla“? Staneme sa ďalšou hviezdou na nebi, tak, ako mi to hovorievala babka?
Je to rozdielne. Nesmejte sa, myslím to vážne. Tí, ktorí prežili život tak, ako to uznali za vhodné a dožili sa celkom slušného veku, putujú podľa svojich pozemských zásluh buď tam hore, alebo tam dole. Dobre, nazvime to pravými menami. Putujú buď do neba, alebo do pekla.
Ale tí, čo umreli skôr ako dovŕšili 25 rokov sa tam nedostanú. Nie, neberte ma zle. Nehovorím o tom, že si to nezaslúžia. Práve naopak. A práve preto získajú akúsi „druhú šancu“.
Nie, nevrátia sa späť na zem v tele niekoho iného. Ale dostanú sa do krajiny s názvom UNA.
Ako to viem? Jednoducho. Aj ja som sa tu ocitla....
1. KAPITOLA
Ach, nenávidím takéto upršané dni. Nič sa poriadne nedá robiť. Človek len sedí a čučí doma. Teda, normálny človek by to určite urobil. Ale, keďže ja a môj brat sa medzi tých normálnych neradíme, rozhodli sme sa, že zájdeme do kina. Všetko lepšie ako skapínať doma od nudy.
Viezli sme sa v aute, pršalo tak husto, že nám nestíhali stierače, a aby toho nebolo málo, môj brat sa s tým autom vliekol ako slimák.
„Zabijem ťa, za ten tvoj nápad, ísť v tomto počasí niekam autom!“ zavrčal Aiden spoza volantu.
„Veď aj ty si chcel ísť do kina, tak láskavo do mňa nepindaj. Ja nemôžem za to, že tak strašne prší“ poznamenala som.
„Kriste, detská nehádajte sa. Ideme si pozrieť film, dáme si popcorn a bude nám fajn, takže kľud“ ozvala sa zo zadnej sedačky Aidenová frajerka.
„Fasa, červená“ zanadával si Aiden, keď bol donútený zastať na semaforoch.
„Ava, on je stále taký nervózny?“ opýtala sa ma Ruby.
„Nie, jedine keď šoféruje“ odpovedala som s úsmevom.
Konečne naskočila zelená a mohli sme opäť vyraziť. Sotva sme sa s autom dostali do križovatky... Sprava sa vyrútilo auto, totálne ignorujúc červenú, ktorá svietila na semafore. V plnej rýchlosti narazilo do strany spolujazdca.
Posledná vec, čo si pamätám je škripot pneumatík a krik môjho brata. Potom všetko pohltila tma a ticho....
Neviem, či vás to oslovilo..Každopádne, dnes ma dokopala múza a vzniklo toto...Je toho viac, ale budem pridávať postupne, nech nespamujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár