Vuitton, Dior, D&G...uhm a takto facku by ste nechceli?

Zistila som, že cestovanie v MHD je často zaujímavé. Teda, keď si odmyslím ten pach po všetkom možnom a ľudí, ktorím slovo deodorant asi nič nehovorí. Zakaždým sa dozviem mnoho "užitočných" informácii zo života seniorov, adolescentov alebo obyčajných pracujúcich občanov.
Nie, že by som sa vyžívala v počúvaní cudzích rozhovorov. Len proste, niekedy sa určité veci nedajú prepočuť.
A ako som si včera sedela v milovanej 2ke na ceste domov, nedalo mi nezamyslieť sa nad zmýšľaním poniektorých kreatúr našej generácie.
Sedela som si total vyčerpaná na malom, nepohodlnom sedadle pri okne. Predomňa si sadli dve slečny...Pipinky mohli mať nanajvýš 15 rokov aj s topánkami, širšie opasky namiesto sukní a topánky, ktoré vyzerali sakra nepohodlne. Samozrejme, na tvári vrstva farbičiek, že keby ste im buchli po pleci, prach by zamoril polku autobusu.
Len som sa pousmiala na tomto výjave, nerada súdim ľudí podľa výzoru. Opäť som sa zahľadela von z okna a užívala si tichú jazdu domov. Teda do chvíle, kým jedna z nich neotvorila ústa. A to ma teda fakt donútilo zvýšiť pozornosť.

"Oné, a ten debil sa ci ozval?"
"Myslíš toho pošuka? Ci drbe? Keby aj, mám ho úplne v p*či. Je to chudák."
"Ja som ci to dávno hovorela. Ked ci nechcel ani tú kabelku od vitóna kupic. To čo za trosáka bolo. Pche."
"Šak vravela som mu, že ak ma sce, tak musí zainvestovac. Čo som charita, že budzem nohy roztahovac kedy sa mu zachce a ja z toho nič mac nebudzem?"
"No ved jasné. Si mu vravela, že od Joža si dostala Dior kabelku?"
"Šak jasné, to bolo hneď pred prvou šukačkou. Mi sluboval šecko možné, že mi kúpi. A k*kot z teho. More šutrák, nevím čo si myslel o sebe."
"Mno mne Marek kupuje šecko, čo scem. Šak teraz idem busom len za to, že som s tebú. Inak by došel na bavoráku pre mna."
"Sa máš. More nechápem, čo vidzá niektoré baby na chalanoch bez prachov..."

V tom momente som prestala počúvať. Nie som nejak prudérna alebo podobne. Lenže keď dve baby, čo ledva rozoznajú tučniaka od tuleňa prezentujú svoje "hodnoty" takýmto spôsobom, je mi to...choré.
Teda, najskôr som začala uvažovať, či tá divná nie som ja. Keď od svojho chalana dostanem "Pribináček" skáčem 3,5 metra od nadšenia. A to akože nie som ani prehnane skromná.
Lenže nemám potrebu sa vyvážať na drahom aute, dostávať drahé dary, jesť v najlepších reštikách.
Fakt, prvá vec čo mi napadla bola: "Sakra, ja som asi nejak pošahaná, keď mi toto absolútne nič nehovorí". Lenže potom som sa nad tým skutočne zamyslela.
Ja divná nie som, len sa nezaraďujem do komunity zlatokopiek, ktoré pre prachy a drahé hračky dajú doslova čokoľvek.
Fajn, poznám pár takých báb aj osobne. Teda, majú kabelky od Diora, Vuittona, boty od D&G a podobne. Lenže nemajú 15 ale 25 a viac.
Jasné, hovorí sa, čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel.
Lenže nemyslím si, že keď je niekto v mladosti mrchou a k*rvou, tak sa mu to v starobe vráti. No, možno okrem formy nejakej pohlavnej choroby, ale to je ten lepší prípad.

Proste, materiálne hodnoty tohto sveta sú mi proti srsti. A najviac ma dokáže dojať, keď takéto "inteligentné" myšlienky vychádzajú z papuliek 15 ročných detí. Nuž, zjavne som už fakt stará a žijem niekde medzi dinosaurami.
Alebo ja som tá normálna a ostatní sú lietadlá? Netuším. Každopádne, dnešné obyvateľstvo je sakra obmedzené. Teda čo sa hodnôt týka....

 Blog

45 0 0 0 0

Komentuj

39 komentov k blogu