Otázky, ktoré si neustále kladiem a snažím si na ne odpovedať hlavne sám sebe. Je vskutku ťažké nad nimi rozmýšľať, pretože ma privádzajú k rôznym myšlienkam, ktoré nie je tak ľahké poňať a nechať ich len tak lietať kdesi v mojej mysli, no napriek tomu ma to stále zaujíma. Sprevádza ma pocit, ktorý nie je ľahko objasniteľný, spája všetko to dobré a všetko zlé dokopy, vytvorí medzi nimi akýsi súlad, skutočné neponímateľný.
Trvalo mi akýsi čas, kým som odpovedať sám sebe vedel. Som si aj istý, že vo svojej podstate si každý odpovie úplne inak, no predsa na našich odpovediach bude niečo totožné. Záver, ku ktorému dospejeme.
Na začiatku naznačujem spojitosť šťastia so zmyslom života, no čo tým šťastím je a môže byť skutočne odpoveďou na moju otázku? Áno. Neviem síce, čo šťastie je, neviem objasniť toľko dobrého a zlého akýmikoľvek slovami, no viem, že práve šťastie je tou pravou odpoveďou na otázku, ktorú si aktuálne pokladám. Dospievame k totožnému záveru, no odlišným podstatám, ktoré spája.
Máme mať skutočne v rebríčku našich osobných hodnôt rodinu, priateľov, financie, vzdelanie ..? Na prvej a jedinej priečke má byť šťastie. Každý ho poníma inak, no prežívame ho rovnako. Dobro a zlo sa pri šťastí spája dokopy a tvorí niečo, čo nie je tak celkom správne a práve kvôli tomu by sme mali rozlišovať šťastie dobré a šťastie zlé. Iste si poviete, ako môžete existovať zlé šťastie? No je tomu tak. Ak si na otázku neviete odpovedať, všeobecná odpoveď neexistuje, musíte ju nájsť sami, presne tak, ako každý z nás vie, ktoré šťastie v nás prevláda, z akých príčin, v akom množstve, v akom rozpoložení.
Skúste sa zamyslieť, čo vás robí šťastnými a akú časť z celkového šťastia tvorí práve to dobré a akú časť tvorí to zlé. Napredujte k tomu dobrému a vyvarujte sa tomu zlému, eliminujte ho, potom nájdete skutočnú otázku na to, čo je šťastie a čo je skutočne podstatou života, pretože ani na jednu otázku sme si vo všeobecnosti tak celkom priamo neodpovedali, pretože sa to tak ani nedá. Iste si niekto pomyslí, že je potom celý tento príspevok o ničom, no o niečom je. O tom, že odpovede nájdeme každý v hĺbke svojej duše.
Len hlupák by vedome chcel považovať klamlivú domnienku druhého človeka za všeobecnú pravdu. Uvedomelý človek si je svojej pravdy vedomí sám a nebojí sa jej.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár