Upratoval som a tak...

Dnes doobeda som sa vrámci nič nerobenia (len ležím, spím alebo som na nete) , pustil do prehladávania svojho písacieho stola. Musel som sa prehrabať cez nejaké knihy do školy, ktoré sme fasovali koncom minulého roka, ale stálo to zato. V tom poslednom som našiel veci, snáď ešte z prvého stupňa základnej školy, ak nie staršie.


-Časopisy (Nechcem robiť reklamu, ale také tie typické, hlavne športové ) a potom aj časopisy, čo som si kreslil sám asi ako päťročný.

-Staré CD hier aj hudby

-Staré zošity a všelijaké maličkosti a blbosti z Happy Mealu z McDonaldu či odkiaľ, dokonca čítanku z 2hého, alebo tretieho ročníka. Nie nebola odcudzená jednu táto bola poškodená tak som musel kúpiť novú, alebo nejak tak to bolo.



Čo sa týka, toho zmätku v tretej zásuvke, ocením ak ma nebudete považovať za bordelára, ono bordelár samozrejme som, a veľký, ale toto bolo vcelku pekne poukladané a usporiadané (neviem kto to mal na svedomí ), len tá zásuvka dlho nebola použitá resp. otvorená...

Ale späť k veci. Ako som sa tak kochal pohladom na tie historické veci a poklady mojho mládí tak ma opäť zavalil mrak myšlienok. Takých, aké má zavalia keď vidím v telke Baywatch, Dallas (alebo Knight Ridera , takých aké ma ovládnu keď si pustím hudbu ktorá frčala v deke asi v roku 1998 alebo 1999 a podobne. Mám hlavu plnú otázok...Ako to ja neznášam keď sa nad nimi mám zamýšlať. Zákonite, tá nad ktorou mám najvačší otáznik je najabsurdnejšia.

Ako je to možné? znie tá otázka.

Ako je možné, že som už tretiak? Ako je možné, že o rok maturujem, keď si vlastne ani poriadne nepamátám tie roky na gympli? Ako je možné, že všade naokolo už niesú štvrtáci o hlavu vyšší odomňa, ale samí prváci,o hlavu nižší a pobehujúci hore dole po chodbách (samozrejme nič proti prvákom aj ja som taký bol).

A vôbec to sú už akože dva roky čo nehrávam hokej? Ako to? Sa mi to zdá ako včera keď sme boli na sústredení...

Ako to, že už skončilo Ine kafé, veď v šuflíku mám ich kazetu. Veď to nebolo až tak dávno keď hrávali to ich Ráno. Alebo áno?

A vobec ako to, že v obchode už takmer vobec nedostať hudbu na kazetách? To je tak dávno čo sme si ich na základke požičiavali a kupovali?

Našiel som aj fotky z tábora, kde som mal asi 11 a tiež sa mi nezdá, že by to bolo tak dávno. Pamätal som si odtiaľ naozaj dosť. A ako to že to bolo už 7 rokov dozadu? To sa mi nezdá. Bol to ešte taký ten detský tábor, samozrejme ako starší som už chodil do iných, z tých si nepamatám veľa, ale to myslím nebude dobou, ale niečim iným...

Minule som dokonca našiel na nete tú pesničku. Neviem jak sa volá pomožte mi. Spievalo sa tam Bola raz malá, malá hviezdička. Zviedla ju mliečna cestička alebo ako. Som neveril svojim ušiam. Na tú pesničku som totálne zabudol, ale viem, že mi ju mama ako malému spievala, lebo tá hviezda tam umrela a mne jej vtedy bolo lúto Ale spomenul som si nato až teraz. Ty vole.

Mne sa len jednoducho nechce veriť, že ten čas ide tak rýchlo. Zvykol som si, že jedno obdobie prefrčí rýchlo. No nečakal som, že sa mi bude niekedy chcieť vrátiť do doby, ktorej som mal vtedy pokrk.

Postupovalo mi to vždy systematicky. Keď som bol ,povedzme šiestak, tak som si hovoril:
ach ako dobre bolo keď som bol piatak, to leto bolo super (čo už mohlo byť super na lete piataka? verte mi mohlo, malo to zas také čaro, také ako v tejto dobe už nieje, aspoň nie v mojom veku )

aby som to preniesol aj do inej sféry, tak v tej hudobnej to vyzeralo takto:

áá tento album iné kafé nieje zlý, ale ten predtým bol jasne lepší

a seriály:

táto hviezdna brána už nestojí za nič...ale tá čo chodila minulý rok...to bolo...


No a keď som bol siedmak, tak som si hovoril, že tie veci pred rokom boli super. Že mali zmysel, neboli tak chaotické ako tie tento rok. A tak rok od roku.

Nehovorím, že sa mám zle alebo čo. Božechráň. Možno, že to tak nieje. Možno, že udalosti, veci a vôbec všetko čo sa udialo v minulosti nebolo lepšie. Možno sa mi to len zdá, lebo problémy,ktoré som mal vtedy vyschli a stratili na zaujímavosti a teraz riešim problémy, ktoré sú aktuálne. Práve preto mi každý rok dozadu možno pripadá uvoľnenejší a bezproblémovejší. No vtedy som to tak nebral. Ale to je nostalgia. To je pocit a bohužial je to tak. Ja nikdy niesom pesimistický alebo zle naladený k budúcnosti, no nostalgia ma občas prepadne. Inak je zaujímavé sledovať ten pocit, hlavne ak si otvoríte šuflík s vecami, na aké ste pekných 5rokov nesiahli... tak nech nás tá nostalgia chytá čo najmenej )

p.s.: Samozrejme nie každý by bol asi vďačný, keby sa staré veci vrátia...

Myslím, že najviac odporcov by mal návrat Dallasu...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu