V terajšom vzraste mojej izby by ste nenašli nič iné okrem kníh, fíx, magazínov, starých okuliarov, káblov. Nie je tu a ani nikde inde niečo z môjho detstva. Žiadny plyšák, angličák, cínový vojačik alebo rozprávková knižka. Hoci sa mi na polici vyníma leporelo, taktiež pipi dlhá pančucha a aj bratia grimmovci, nie sú to relikvie chlapca z tohto bytu.
Lenže v zásuvke dosiaľ driemal čas. A i ten detský. Ak by som začal vytvárať chronologickú mapu mojej zásuvky, štartovalo by to drevenou červenou kockou so striebornými bodmi na zaoblenom líce. Vypadla zo škatule rodinného Človeče, nehnevaj sa. Z času postupne vypadla škatuľa od hry. Nakoniec i hra. Zostala len kocka. Najmenšia a najväčšia hodnota je potetovaná modrým guličkovým perom. Zrejme preto, že padala najčastejšie. Pri človečku to tak býva.
Kocku ukladám ku dvom kinderkám. Dvom jediným kinderkám, ktoré sa zachovali. Jedno darované z kolekcie starej devätnásť rokov. To druhé je mladšie; tlstá ryšavá krčmárka zo série Vikingov pochádza najskôr z poslednej mikulášskej nádielky. Na dno zásuvky kladiem puzzle pätnástich dielikov s Mikylmauzom a jeho bandou na výlete v New Yorku. Mickey fotí dvojičky.
Pod množstvom poviedok a básní, písaných na kolene, leží obal od jedného z prvých napálených cédečok. Stará zbierka známok, tri pečiatky, približne z toho istého obdobia ako puzzle.
EL TIEMPO PASA MUY RÁPIDO
Píše sa v skromne popísanom zošite so španielskou gramatikou.
Zjavujú sa veselé fragmenty smutných rokov. Prvý list od Ceruziska. Z ktoréhosi dňa roku 2009, ako píše. A listy písané rukou a ceruzou pre ňu, ktoré som jej nikdy nestihol dať, pretože som na ne nadobro zabudol. Aha, našiel som päť rokov nezvestný preukaz do knižnice. Odznak od slovenskej dizajnérky, za ktorý som vďaka nesprávnemu platobnému príkazu zaplatil sebe samému. Oznamko od sesternice, s ktorou som sa stretol po šiestich rokoch. Žltý kartónový štvorček s čiernymi oknami, na chrbte ktorého je poznámka, že je to spomienka z talentoviek na umeleckú školu.
Vyhadzujem pôdorys kravína s detailným popisom jeho častí. Zošit z figurálnej kresby sprevádza potvrdenie o platobnom príkaze, týkajúcom sa štúdia v Dánsku, poďakovanie za reprezentáciu školy v literárnych súťažiach, neuveriteľné množstvo naprázdno natlačených oznámok. Druhý list od Ceruziska. Študentský preukaz z tretieho ročníka na priemyslovke. Ten pôjde ku kravínu. Zachovajú sa len technické perá. Náhradné dioptrie. I fluorescentná nálepka DEJINY UMENIA, ktorá pripomína prvé zamestnanie v knižnici. Súbor poviedok známej z VŠMU bude spomienkou na jeden reálny únik do sveta umenia. Ktovie, či u nej starne súbor tých mojich. Záložky z Kozej ulice zas pripomínajú časy strávené v predajni po záverečnej so zanietenými ženami a mužmi. Možno by som si mal prečítať Niečo o orchideách.
Prvý holiaci strojček bol dokonalý. Nevýhodou bolo, že jedna náhradná žiletka stála desať balení desiatich jednorázových. A tak sa jeho jazda po nehostinnom teréne mojej brady zavŕšila zavčasu. V priehľadnom plastovom púzdre ležia dve cédečká, ktoré mi nepatria. Ktoré už nepatria nikomu. Prehrávam prvý disk. Hrá No Name. Text skladby je príliš príbuzný mojej životnej situácii. A tak sa učím správne žiť. Zakladám zalepenú obálku s prázdnom vnútri. Mitanu. Šťastie. Básne. Časovesmír sa scvrkol.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
silanova
10. 8.augusta 2013 02:50
Je pol druhej a ja sedím pri minulosti. Pôvodne som sa jej chcel nadobro zbaviť. Posunúť sa inam. Vytiahol som z pracovného stola zásuvku, ktorá poslednú inventúru dávno zatrela ďalšími rokmi. Vytiahol som zásuvku a tá vytiahla pár šuflíčkov v mojej zahmlenej pamäti. - 2:50
3
@silanova veru, pri No Name čas ubieha vlastným tempom.
@n0win0u ďakujem, to by som nečakal. je fajn vidieť, že stále existujú čitatelia ako ty, ktorí ani po rokoch nezanevreli na moje blogy.
@n0win0u ďakujem, to by som nečakal. je fajn vidieť, že stále existujú čitatelia ako ty, ktorí ani po rokoch nezanevreli na moje blogy.
4
este viac fajn vsak je, ked sa vratis a nieco napises. tu to clovek potom doslova zhltne popri tej kope hnoja okolo, takze vdaka je na mojej strane
5
@n0win0u až ma nabudúce opäť prepadne myšlienka, či písať, spomeniem si na tvoj názor. vážim si to.
6
ja som bola pri norah jones a loreen mckennitt asi bola noc spomienok.
8
Mňa však nepresvedčí nikto, že keď umriem, tak ostanú len fotky
Napíš svoj komentár