že tvár nemá zmysel a jediné,čo ju ešte drží pri forme,sú moje odreté ruky pricapené po bokoch,ktoré nechcú mať s mojim telom nič spoločné.Lena sedela stále v kuchyni,držala v ruke nôž a snažila sa zhypnotizovať rožky,ktoré boli rozsypané na zemi.Teraz po mne kričí,že za všetko môžem ja.Za to,že som jej tvrdil,že je jediná,že život vedľa nej má zmysel a že si ju ani nezaslúžim.Kričí stále dookola to isté.Ako naivné decko,ktorému práve povedali,že raz zomrie.Prestaň už vrieskať,doboha,nevidíš,že ma to už nebaví.Načo som si ťa len ťahal do svojho života.Si kretén,nevieš,čo vlastne chceš,len si to nahováraš.Bezcieľne si sa túlal po svete a prišiel si domov tak,ako si odišiel,bez duše.Načo si potom odchádzal.Chcel si na mňa zabudnúť,tak je to.Všetci sú ti ukradnutí.Vidíš len svoje nešťastie,len to,že ty si zbytočný a že ostatní okolo majú problémy na to úplne serieš! Už ma to nabaví,stále hovorí o tom istom.Ako keby zrazu všetka jej inteligencia kamsi zmizla.Nedokáže sa vynájsť a mám pocit,že je nudná.Je krásna,stále tak ako prvýkrát,ked sme sa stretli,no ja nie som pre ňu.Asi nie som pre nikoho.Kam som chcel utiecť?
Stojím v kúpeľni,dívam sa na seba,na toho kreténa v obraze mojich očí.Prestávam vnímať jej výčitky,to ako sa zhovára sama so sebou,ako si kladie otázky,ktoré chce namieriť na mňa.Lenže,čo jej poviem.To mám azda povedať:Nie je to kvôli tebe,ale už nechcem žiť,odišiel som aby som sa nevrátil,proste bez rozlúčky.Nikdy som sa nechcel viazať na nikoho.Na priateľov,ktorích som v živote potreboval,ani na rodinu,ktorú som celé roky odmietal.Myslím,že som si to plánoval už ako decko.Ako raz odídem a nikoho to nebude zaujímať.Nechcel som spoznať lásku,volať nejakých chlapíkov zo strednej na pivo,lebo ty si práve odišla na dámsku jazdu.Nie to je pre ľudí,ktorí v živote majú miesto na Slnku.Ja medzi nich nepatrím.Ty áno.Takto to bude lepšie.Chcel som sa rozlúčiť,preto som prišiel späť.V ruke som zvieral prvú vec,ktorá mi prišla do rany.Prišiel som k nej do kuchyne.Práve sa skláňala k tej kôpke rožkov,ktoré vysypala,ked chcela vyložiť z tašky všetok ten poondiaty nákup.Tie jej zdravé a lacné produkty bez všetkého,aj bez chuti.Za oknami prší,dážd je ako zmyslu zbavený,proste tak zbesilo padá na asfalt chodníkov,ktoré sú o takom čase prázdne,ako zvyšok ulice.Ako padajú,vlastne mám pocit,že sa tešia na smrť,len stekajú na čierny asfalt,ktorý sa leskne z výšky môjho deviateho poschodia a volá ma.Aby som to spravil ako dážd.Tešil sa na svoj pád.Pozrel osm sa na Lenu,je krásna,ale to nie je,kurva,niekto pre mňa.Ja sa nesmiem viazať.Nemal som to nikdy spraviť.Tma v kuchyni,údery samovražedného dažda do okna,a potm jej slzy,ktoré sa spolčili s maskarou a vytvárajú na jej krásnej tvári ohavné mapy.
Na zem spadli rožky.Nôž sa odrazil od pohára na stole a spadol k nim.Dozvuky v kuchyni a potm ten tichý vnútorný hnev a jasne badateľné kvapky dažda.Z jej očí.Nemal som jej to hovoriť.Teraz to nespravím tak,ako som chcel.Bez záväzkov
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
taylorova
31. 5.mája 2008 17:19
ACH..UZASNE SA MI TO PACI
3
Ale prečo máš stále také myšlienky?
Je to perfektné, ale čierne myšlienky sa mi nepáčia.
Je to perfektné, ale čierne myšlienky sa mi nepáčia.
5
milujem ako pises. citala by som aj cele dlhe strany a nikdy by ma to nezacalo nudit ani neomrzelo. je to proste uzasne opisane
Napíš svoj komentár