len
tak
tečú slzy po neopakovateľnom teréne.len tak ako sa dá
.....................zvážajú sa po tele
....................k zlatým teniskám
....................na zraniteľnej pláni
čítajú si steblá
vypnutí ľudia sa
na výkrik prachu
na krištáľovych
lustroch v machu
rozpačite budia
.....................sú to zveri
.....................jasných farieb
.....................mŕtvoly,hľa-hľa
hľadia na breh
tiahnu k domom
do alejí.tam..
idú nikde.preč
ja stratil som
tú
tak
silne voňajúcu predstavu.už zabudnutú
.....................prach z lustra
....................machu,krištáľového
....................padol na hodiny
doteraz bijúce v tele
už dobili.do-bi-li
.....................sú tiché
.....................čas tiež
.....................tenisky
hľadia na breh
tiahnu k domu
v ktorom ma už
viac nenájdeš
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
kvapalinka
8. 6.júna 2008 18:46
Odteraz pozerám na ruky kreatívnejšie
5
Jedna z tvojich najlepších, ale možnože sa mi to zdá iba preto, že som v poseldnej dobe veľa tvojej tvorby vymeškala a ešte k tomu som ju už aj dávno nečítala... veľmi sa mi tam páčil ten občasný verš, ktorý sa mihol Pekná úprava... a mimoriadne zaujímavý štýl písania, ktorý ma doslova pohltil, takže klobúk dole, aspoň ja ho dávam dole určite
8
BRavurne...Velkolepe...ja neviem..ani nemam slov uplne po prdel..krasne!Doparoma!...az si to idem opisat nech to mam pri sebe od gigantickeho neopisatelneho Basnika
Napíš svoj komentár