Život každého vysokoškoláka je mierne vykoľajený, oproti životu normálneho pracujúceho človeka. A to v tom, že má biorytmus prehodený o 180°. Cez deň spí a v noci žije. V tomto spôsobe nie som žiadnou výnimkou. Stávam tesne predtým ako končí normálna šichta rodičom a idem spať zase tesne ako oni stávajú do práce. No prečo ?! Hmmmm....Diskutabilné.... Určite je to téma na posedení pri pive alebo rovno na izbovicu Keby som povedal, že kvôli štúdiu asi by som klamal svojmu svedomiu a kazil česť presnej definícii "Študent" ale istú zásluhu to natom má. Počas skúškového sa snaží nadrtiť čo najviac látky či je noc a či večer, počas semestra v noci žije alebo pregemblí na notebooku a ráno vstáva či zomiera alebo sa jednoducho nato vysere na hnusne povinné cvika, ktoré div nezačínajú o polnoci. Azda nemusím vravieť, veď to pomerne každý vysokoškolák pozná. A ak nie........ Si čudný študent
Späť k veci. Asi okolo druhej rána som sa zjavne nudil. Čakal som na Facebooku, že niekto príde a začneme komentovať nezmyselné fotky či príspevky, ktoré sa vymykajú reálnemu životu. Lenže nič. Tak som použil známy Google a išiel niečo vyhľadávať. Mal som namysli nejaké novinky zo sveta hudby a nie porno vy prasce! Spomenul som si, že nejaká Katy Perry vydáva vraj nový album. Neviem. Veľmi som ju nepočúval a nebola nejaká extra priebojníčka v mojom hudobných receptoroch ale jej štýl hudby mi prišiel počúvateľný. Tak som si ju tam hodil a pozeral. Neviem ako ale dostal som sa na nejakú stránku, Že: "Aj ty môžeš byť v klipe Katy Perry!".... Pozerám, že čo to má byť?! Televízor som nevidel azda odvtedy čo mám notebook tak to je jeden z dôvodov. Poriadne čítam, lebo ja sa vždy dám na nejakú hovadinu nahovoriť. Tak čo skúsim. Prvý postup.... Nahrať fotku..... Depka... Metrosexuálnu(asi 98% celej stránky nahraných foto boli asi takých a pak sa na FB skupine sťažovali prečo ich nevybrali či akú ?!..... No.... ešte raz si to pozrem... Ahaaa!!! Fotografiu kde vyzerám ako petarda alebo skôr retarda pre výbuchom... To mi bol bobrík odvahy ako nikdy... Kopec pripečných fotografií ale ani len jednu som nevedel, ktorú tam dať. Nakoniec zvíťazil nelogický postup zhodnocovacej a vylučovacej metódy. Vybral som si fotografiu z čias Akademického týždna pred maturitami. To čo 4 roky som sa nedokázal naučiť, natlač za týžden do hlavy Preto fotografia taká aka bola .... Fajn uploadol som ju tam... Pak to po mne chcelo nejaký verš na jej pesničku Teenage dream, ktorý zaspievam v rádiu keď vyhrám. Som si pomyslel, že ja a vyhrať niečo?! Naposledy možno na základnej škole ked som recitoval. A aj to bolo lízatko.... Super dačo som oplieskal a zbúchal Potom to zase chcelo po mne nejaké 4 otázky čo sa Kačena pýtala.... No kdeže ja by som odpovedal normálne Hovadiny na entú........ Ok... Dam zaregistrovať sa a uvidím snad dakedy...... Šiel som spať a to bol už piatok.....
Tak okolo jednej po obede som vstal zmŕtvych a vonka som šiel dačo porobiť. Si spomínam, že som olejoval bránu lebo vŕzgala ako kovová protéza v kolene 80 ročného dedka, ktorý prišiel o časť nohy v časoch veľkej Vietnamskej vojny v Kórei..... Pozerám, že kde mám telefón lebo som chcel volať otcovi lebo sa zmrákalo a či mám dačo schovať. Zbehol som si preň a vidím zmeškaný hovor nejakého neznámeho čísla..... Zmraštím čelo a pozerám, že čo to zase?! A vzápätí mi to volalo... No zodvihnem to..... "Prosím?!!!....... Dobrý deň... Volám s Martinom Šimekom?!...... Ánooooo..... Gratulujem ti vyhral si postup do finále v súťaži Katy projekt a v pondelok sa rozhodne či vyhrávaš"...... No ľudia, ako som spomínal... V živote som veľa vecí nevyhral. Ale toto ma porazilo ako slepica v šachoch. Neveril som. Ešte sa ma pýtala, že či som v pohode, lebo som stále mlel do kola: "Ja neverím, ty kokso a bla bla bla "...... Zvyčajne keď ma niečo prekvapí poviem:"Čo ti jebe?!".. V tej chvíli mi to šlo na jazyk ale trochu som porozmýšlal a znovu povedal, že ja neverím Mi vravela, žeby mi mali volať z rádia a pak zaspievam ten veršík. Poďakoval som asi miliónkrát krát tisíckrát a zložil........ Prvýkrát v živote som sa zbláznil! Ked som sa neválal po zemi a neviem čo všetko robil tak vážne už neviem Som mal čistý klistír hlavy. Nevedel som čo mám robiť.... Viem bolo to len, že postupujem ale i tak... Výhra Som sa klepal ako tisíc róbertkov do mňa Utekal som vonka čakať našich kedy prídu a zvestovať novinu. Pršalo. Lenže mne to nevadilo a ešte som sa radoval a šalel dalej.... Ochh to boli časy
A teraz prišiel break. Aha... bude víkend a ja musím dva dni čakať než sa mi ozvú či som vyhral.... 2 najdlhšie dni v mojom živote. Každý telefonát pre mňa znamenal utrpenie. Nikdy som si neželal aby víkend bol za mnou. Ale to napätie... Ufff
Nastal pondelok a samozrejme zase som mal v pláne vyspávať do poobedia. Lenže okolo jedenástej mi zvoní telefón. Sakra!!!.. To budú asi oni.... Zvdihnem... a moje ochrápané a rozklepané slovo: "Prosím?!...... Tady Binďo z rádia Express!!!"....... Čistý infarkt Sme chvíľu kecali a ja trepal kktiny jak vždy Pak mi povedal, že pustím ti podmaz, chytíš sa a ideš spievať ten dvojverš.... Na tretí krát sa mi to podarilo lebo keď som to neodrecitoval a nevysmial tak neviem Samozrejme ma naťahoval s verdiktom...... "... budú na teba všetci hrdý, pretože,,,,Ty budeš v klipe Katy Perry!!!"... Môj výkrik, že ma museli počuť až na obecnom úrade a neskutočné ovácie Myslím, že tie trvali v rádiu dlhšie ako samotný rozhovor Tak ako som dotelefonoval aj som rozosielal novinu dalej Popravde som sa netešil tak ako v piatok.... To mi bolo čudné Prvá vec čo som spravil, capil na Facebook status
A v stredu ako si spím počujem známu znelku z rádia, že tam niekto bude z víťazov. No keď som počul svoje meno... No nespi! Jediné čo som nepočul alebo skôr nechcel počuť bol môj spomínaný "spievaný verš"
Ono, mal som asi 3 týždne pred začiatkom školy. Ale to boli také týždne, že neustále som nato myslel a tešil jak malé dieťa na kolotoče. Áno... Pripadal som si jak najväčší diskofanatik Kačeny ale popravde radšej by som bol keby to bol P!nk projekt Ale tak no nekúp to
Postupne ako pribúdalo víťazov na našej extra tajnej skupine na FB a videl 2 reklamy s Barborkou sme došli ku dňu D. Predtým som stihol ísť na jeden týžden do školy. Samozrejme jeden spolužiak neustále vykrikoval, že náš Maťo je hviezda! Bude v klipe Cítil som sa trápne
Predtým sme sa všetci dohadovali, kto, koho, kde počká a pôjdeme spoločne do miesta stretnutie, odkiaľ pôjdeme do Budapešti. Kedže už istý čas Bratislavu poznám som šiel počkať časť ľudí na železnicu. Pri prvom stretnutí mi nedalo nepovedat moju frázu: "No co vy moje huby!!! Tak aj vy budete v klipe ?! " a hlavne moje úškrny Potom sme sa pobrali na miesto určenia. Prisahám, že tak som sa dlho nezasmial Pak sme dostali pokyny a vyrazili busom do Budapešti...... Ubehla veľmi rýchlo. Bodaj by nie keď kolovala fľaška po buse. Netreba ísť už do detailov, lebo ako reprezentácia Slovakie som nebol vhodný typ v tomto smere a v tom momente
Došli sme ku hotelu. Ja, decko z dediny, ktoré býva maximálne na intráku v Mlynskej Doline sa teraz musí učit zvykom hotelu. Nevedel som ako otvorit dvere s tou blbou kartou lebo neustále to svetielkovalo na červeno a potom ďalšia dilema rožnúť svetlo.... Najjednoduchšie veci sa môžu stať zložitými Ešte, že som nebol jediný lebo by som už uvažoval o svojej inteligencii Navečer sme mali Welcome party..... Jediné čo si pamätám z toho bolo to, že som pobral kopec lízatiek, riadne sa najedol ked bolo toľko jedla pokope, zapíjal suchoty, tancoval a samozrejme bavil sa so super ľudmi Medzitým nás privítali organizátori, MY Slováci sme to tam rozprúdili a pak iba všetci opakovali po nás. Ale my sme boli prvý! Neskoršie nadránom sme mali meeting ohladne dalších inštrukcií k natáčaniu.... Nuž ale potom došla moja hodina a šiel som spať.... Avšak nastali ďalšie trouble s paplónem. Ak sa to dalo nazvať... Ak si pamätujete hotelovú scénku Slunce, Seno, erotika keď stará Konopníková kričala: "Máňo?!... Taky sem nemáte čím přikrejt?!".... Tak v tom momente som mal chuť to isté spraviť ja. Nevedel som prísť nato jak sa do toho vleze.... A hlavne spí.... Nakoniec som zistil, že to bolo tak strašne čudne poobalované toľkými vrstvami, že som sa dopracoval k paplónu a vankúšu. To už som bol zjavne veľmi unavený A už mi iba ostala príšerne obrovitanská postel a slobodaaaaaaaaaaa pred veľkým dňom
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
loveistheanswer
12. 11.novembra 2010 04:00
paráda, som zvedavý na pokračovanie
3
tak snad zajtra začnem pokračovať ešte asi 4-5 častí bude času dosť DD
Napíš svoj komentár