"Toto bol dom mojich rodičov. Nebola som tu dva roky. Vtedy som totiž o nich prišla."
Nemusel som ani hádať ako. Bolo jej to vidieť na tvári. Zabili ich upíry.
"Keď som sa sem vrátila, dom bol v zlom stave. Dala som to do poriadku a pozháňala som si nejakých "priateľov". Ako vidíš, dom je opevnený, ale, stále vyzerá byť opustený."
"Kto sú títo chlapíci? "
Vo vzdialenom rohu si niekto odkašľal.
"Pardon, a slečny? "
"Je to niečo ako moje vojsko. Je nás málo. Potrebujeme pomoc."
"Od koho? Nechci povedať že odo mňa. Som len jeden človek."
"Videl si film Metrix? "
"Jasné. Ešte pred desiatimi rokmi."
"Ty si niekto taký ako Neo. Len s tým rozdielom, že toto je skutočný svet. Zrejme si videl aj film Blade."
"Ten len túto sobotu."
"Tak potom vieš, že budeš mať podobné poslanie."
"Tak to mi odľahlo."
Do kelu aj s takýmito blbosťami. Mám čoraz viac pocit, že si na mňa ušil niekto búdu. Ale poriadne hnusnú. Doslova si spomínam na tú starú hru Warcraft.
Odviedli ma z hlavnej miestnosti a odprevadili až ku dverám do mojej budúcej izby. Bolo jasné, že dom bol veľmi veľký. Ako som si stihol zatiaľ všimnúť, Page mala v očiach pomstu. Ostatný sa zatiaľ odo mňa dištancovali. Nové papiere som v rukách ešte nemal, takže som nič nerobil. Asi bolo okolo toho veľké haló. Mal som tam i telku. Zapol som si teda kanál CNN a čakal. Čoskoro sa tam objavila reportérka a začala rozprávať o včerajšom incidente. V pravom hornom rohu sa objavila moja fotka. Bolo však zvláštne to, že cez ňu bola prelepená čierna páska. Asi našli moje auto. Prestal som nad tým práve premýšľať, keď ma ako elektrický prúd kopla jej správa.
- Dostala som teraz správu, že okolnosti smrti John T. Willsona sú stále nejasné. Z brokovnice, ktorou bol zabitý jeho šéf, Frank Sanders, boli vypálené len dva náboje. Na tele Franka Sandersa sa našla len jedna strela. Druhá bola zarazená do obrazovky nezvestného. Policajný technik nám oznámil, že nebola zachytený celý výstrel. Tak isto nám oznámil, že v pamäti počítača sa objavil nedopísaný dokument, ktorý sa uložil vďaka automatickému ukladaniu. Bola to výpoveď nezvestného zo zamestnania. V kancelárii jeho šéfa bol náznak bitky. Zrejme ju začal nezvestný. Poslíček Tony Handricks nám oznámil, že to bolo zrejme pre neustále "podhadzovanie polien pod nohy" nezvestného od jeho šéfa. -
V tom sa ozvala zvučka, ktorá oznamovala, že jeden z reportérov v teréne práve prenáša živé vysielanie.
- Prepáč že ťa vyrušujem Sally, ale práve našli auto Jahna T. Willsona. Pobrežná hliadka a policajti ho práve vyťahujú z vody. Zatiaľ sa ani pomocou kamier nepodarilo nájsť prípadné telo. Z jeho domu zmizla väčšina jedla a jeho osobných vecí. Zdalo sa to na vlámanie. Dvere boli vyrazené ešte pred príchodom policajtov. Viac vám povie veliteľ zásahu, kapitán O`Brian. -
- Ďakujem. Celý dom bol poprehadzovaný a všetko bolo preč. Jeho auto sme našli len náhodou. Predpokladáme dve možnosti. Buš spáchal samovraždu, alebo ušiel vďaka dobre známemu triku. -
- Ďakujem vám kapitán. Sally, vraciam ti slovo. -
-ďakujem Willi. Ak by ste niečo náhodou vedeli o osude Johna T, Willsona, zavolajte na políciu a príslušným úradom. Toľko k tomuto incidentu. Phil, môžeš pokračovať športom. -
-Vďaka Sally. Dnešný zápas .... -
Oči mi skoro vyliezli z jamôk. Nechali si ma ako perličku na torte. človek má dojem, že po ňom ide celé mesto. Vtedy vstúpila do izby jedná s pageiných kamošiek.
"Page má na teba pár otázok. Poď za mnou."
Išiel som teda za ňou. Nezastavila sa však v obyvačke, ale pokračovala ďalej dulu do podzemia. Mílil som sa, keď som vrave, l že ten dom je veľký. Ten bol obrovský. Keď som tak premýšľal kam až siaha to schodisko, zastavila pred masívnymi dverami.
"Tu sa nachádzajú naše korunné klenoty."
Otvorila dvere a tmavé schodisko zaplavila žiara elektrického svetla.
"Vitaj. Soňa, ďakujem. John, tvoje papiere sú tu na stole. Kým ich však dostaneš, musíš sa rozhodnúť či sa k nám prípojíš úplne."
"Keď som pozeral správy, tak som získal dojem, že nemám na výber."
"To nebola odpoveď John."
"Chcem byč členom."
Nezdalo sa mi, že som to povedal ja.
"Dobre. Najprv ťa zoznámim s tvojou novou identitou. Od tejto chvíle sa voláš Peter Scoth."
Peter, neznelo to ako zlý nápad.
"Teraz ťa zoznámim zo zvyškom tímu."
"Ja sa volám Frank Danhem. Som tu niečo ako zástupca veliteľa. Volajú ma Masaker."
"Masaker bol väzňom. Pri jednej razii v Pittsburghu ho chytili. Keď som si ho všimla v správach, hneď som vedela, že sa mi hodí. Mala som vtedy už päť osôb v tíme."
"Mňa volajú Mačka. Inak sa volám Molly Fererová."
"Ja sa volám Soňa Potemkinová. Som Ruská zima."
Takto sa mi postupne predstavil celý tím. Väčšinou to boli vojaci, policajti, väzni, počítačový machri a genetici. Práve jeden z nich ma objavil. Volal sa Fred S. Williams. Volajú ho tu vraj Fakír. Toľko k tomu tímu. S polovicou by som si za normálnych okolností nesedel a iným by som sa vyhýbal. Ale keď som už medyi nimi, čo s tím. Page však ešte neskončila.
"To bolo zatiaľ len dvadsať štyri osôb. Dvadsiatu piatu by si asi nerád videl, ale sám ma požiadal."
"Kto to je? "
"Nechaj sa prekvapiť."
Vlasy mi už vtedy stály dupkom. Cítil som ten chlad. Dobre som vedel kto to je. On to bol čo ma ten večer sledoval. Ten, kto mi chcel prehľadať dom. Bol to upír.
"Volám sa Alexandra. Na svoje priezvisko som už aj zabudla. Vítam ťa."
V tom momente sa vo mne prebudila zlosť, nepredstaviteľná sila. Vrhol som sa na ňu ako zbláznený. Zakričala.
"Stoj! Upokoj sa. Nechcem ti ublížiť."
Doslova som sa nevedel ovládať, ale predsa som sa zastavil vo vzduchu.
"Je to on. Na pol upír, na pol človek. Je ako nemŕtvy, i ako živý. A predsa nie je ani jeden z nich. On jediný to dokáže skončiť."
"Alex, treba ho ešte vycvičiť."
"To viem Page. Ešte však nenastal správny čas."
Dovtedy držala ruku pred sebou. Pustila ju k zemi a ja som spadol tiež.
"Som príliš stará na to, aby si ma mohol zaskočiť. Takže sa skús trochu krotiť. Viem po čom ideš. Viem čoho si, zatiaľ nevedomky, schopný. Budeš si musieť na moju prítomnosť zvyknúť. Inak to nepôjde, John."
Pohladila ma po vlasoch a môja teplota stúpla o dobrých desať stupňov. Mal som byť mŕtvy. Potom prišlo k takému teplotnému skoku, že som na mieste skolaboval.
Koniec druhej časti
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár